Cirkev a exorcizmy dnes

Mlč a výjdi z neho!

Koncom januára obletela svet správa, že Kongregácia Božieho kultu a sviatostnej disciplíny vypracovala nový rituál exorcizmov. Vznikali otázky, či sa naozaj na konci 20. storočia ešte obrady typu vyháňania zlých duchov ešte kdesi uskutočňujú? Mnohým ľuďom sa skôr spájajú s hororovými filmami než s rituálmi naozaj potrebnými v Katolíckej cirkvi.

Viera v satana

Teológovia upozorňujú na skutočnosť, že čoraz menej ľudí, pokladajúcich sa za katolíkov, verí v existenciu a pôsobenie satana, osobného zla. Zároveň vo svete rastie počet ľudí, ktorí nielen veria v jestvovanie a pôsobenie zlého ducha, ale preukazujú mu božskú úctu. Pri modlitbe „Otče náš“, ktorú nás naučil Ježiš Kristus, hovorievame slová: „...ale zbav nás Zlého“. Katechizmus Katolíckej cirkvi pripomína, že „zlo v tejto prosbe nie je niečo abstraktné, ale označuje osobu, satana, Zlého, anjela, ktorý sa stavia proti Bohu. “Diabol" (z gréckeho dia-bolos) je ten, ktorý „sa vrhá krížom“ cez Boží plán a jeho „dielo spásy“, ktoré sa uskutočnilo v Kristovi." (KKC 2851) Pápež Pavol VI. v roku 1972 zdôraznil: „Kto popiera existenciu satana, ten popiera biblické a cirkevné učenie, podobe ako ten, kto z neho robí samostatné božstvo, nezávislé na Stvoriteľovi, alebo ten, kto ho pokladá za pseudoskutočnosť, abstrakciu či zosobnenie príčiny všetkých nešťastí, s akými sa stretáme“. Aj Ján Pavol II. mnohokrát pripomínal existenciu a pôsobenie satana. Okrem iného v roku 1987 v chráme sv. Michala Archanjela v Monte S. Angelo v Puglii povedal: „Takýto boj proti Démonovi, aký je charakteristický pre osobu sv. Michala Archanjela, je aktuálny aj dnes, lebo Démon až doteraz žije a pôsobí vo svete. Lebo naozaj zlo, ktoré je vo svete, neporiadok, ktorý vidíme v spoločnosti, protiklady, ktoré sú v človeku, vnútorná rozpoltenosť, ktorej sa stáva obeťou, nie sú iba následkami prvotného hriechu, ale aj výsledkom útočného a zlého pôsobenia satana, toho zradcu morálnej rovnováhy človeka.“

Padlí anjeli

Podľa Sv. Písma a tradície Cirkvi, k spáchaniu prvotného hriechu zviedol Adama a Evu „hlas zvodcu, ktorý odporuje Bohu“ (por. KKC 391). Motívom jeho pôsobenia bola závisť. To cez ňu na ľudí voviedol smrť. Sv. Písmo a Tradícia hovoria, že závidiacim pokušiteľom bol padlý anjel, nazývaný Satan alebo Diabol. IV. Lateránsky snem v roku 1215 hovorí, že Satan bol najprv dobrým duchom: „Lebo Diabol a iní zlí duchovia boli Bohom stvorení ako prirodzene dobrí, ale sami sa stali zlými“. Svätý Peter v Druhom liste hovorí o hriechu spáchanom niektorými anjelmi (por. 2 Pt 2, 4). Ich pád spočíva v tom, že sa slobodne rozhodli pre radikálne a neodvolateľné odmietnutie Boha a Jeho kráľovstva. Prísľub, ktorý Satan dáva prarodičom, „budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo“, (Gen 3, 5) poukazuje na podstatu vzbury padlých anjelov - ako stvorené bytosti chceli byť na tej istej úrovni ako sám Boh. Sv. Ján Evanjelista napísal, že diabol zostáva v hriechu od počiatku (por. 1 Jn 3, 8) a Kristus ho nazval „otcom lži“ a „vrahom“. Katechizmus, ako „v následkoch najťažšie“ z diela Satana, uvádza „klamné zvedenie, ktoré človeka priviedlo k neposlušnosti voči Bohu“.

Bežné a mimoriadne pôsobenie

Raul Salvucci, autor publikácie „Jasné slová, na tému temnej skutočnosti“ opisuje „zasahovanie Satana do ľudskej skutočnosti“, rozlišuje medzi bežným pôsobením Satana voči všetkým ľuďom a mimoriadným pôsobením s použitím nadprirodzenej moci, ktoré smeruje proti niektorým z ľudí. Bežné pôsobenie to je pokúšanie, ktorým sa diabol snaží odlákať človeka od cesty dobra zhodnej s Božou vôľou a uvrhnúť ho na stranu zla. Satan pokúšal aj Ježiša (por. Mt 4, 1-11). Pôsobenie s mimoriadnou mocou, podľa Raula Salvucciho, smeruje k tomu, aby rozličnými spôsobmi prekazilo a odporovalo Božiemu plánu spásy človeka. Raul Salvucci hovorí o rozličných stupňoch vlády Satana nad človekom: 1. diabolské navštívenie (spojené s čiernou mágiou), 2. vonkajšie poruchy (spočívajúce na fyzickom utrpení, ako napr. bitie či násilné trhanie človekom, ktoré na ňom uskutočňuje zlý duch), 3. diabolské muky (smerujúce k zraneniu človeka poškodením zdravia, narušením citového života, atď.), 4. diabolské držanie (je napadnutá predovšetkým pamäť a fantázia, čo vedie k obsesným myšlienkam, ktoré sa nedajú premôcť a ktorých následkom môže byť zúfalstvo alebo samovražda), 5. diabolská posadnutosť (Satan vojde do človeka, vyjadruje sa prostredníctvom jeho osoby, mučí jeho telo, dáva mimoriadnu silu, atď.) Podľa R. Salvucciho je najťažším prípadom diabolskej moci nad človekom diabolské otroctvo (človek akceptuje vládu Satana nad sebou, uzatvára s ním zmluvu, vstupuje do satanistických siekt, vzdáva hold Satanovi namiesto Bohu).

Oslobodzovanie alebo exorcizmovanie

Moc Satana nad človekom nie je nekonečná (por. KKC 395). Diabol je len stvorením. Nemôže úspešne prekaziť budovanie Božieho kráľovstva. Hoci vo svete pôsobí prostredníctvom nenávisti k Bohu a spôsobuje veľké škody predovšetkým duchovnej povahy (hoci niekedy majú aj fyzický rozmer), jeho pôsobenie je dopustené Božou Prozreteľnosťou a je možné mu odporovať. Aj v situáciach, keď používa mimoriadnu moc. Cirkev vtedy využíva exorcizmy. Exorcizmy však nie sú potrebné proti bežnému pokúšaniu diablom. Exorcizmy využíval Ježiš. V Novom Zákone nachádzame mnoho opisov vyháňania zlých duchov Ježišom Kristom. Napríklad v Evanjeliu podľa sv. Marka čítame: „A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: “Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ (Mk 1, 23-27). Moc vyháňania zlých duchov Ježiš udelil apoštolom a sedemdesiatim dvom učeníkom, ktorých vyslal pred sebou na rozličné miesta (por. napr. Lk 9, 1; 10, 1; 17,20). V prvotnej Cirkvi sa pomerne často používali exorcizmy (por. Sk 5, 12-16; 8, 5-7; 19, 11-12). Podobne tomu bolo aj v prvých storočiach kresťanstva. Svedectvá o vyháňaní zlých duchov nám zanechali okrem iných sv. Justín, pápež Kornélius, Tertulián. V neskorších storočiach sa právomoci na vyháňanie zlých duchov zaradili do tzv. nižších svätení, ktoré boli udeľované tým, čo sa pripravovali na kňazstvo. Zašlo to až tak ďaleko, že za splnomocnených vyháňať zlých duchov začali byť považovaní aj niektorí laici. V súčasnosti, podľa kánonu 1172 Kódexu kánonického práva, „nik nesmie zákonne vykonať exorcizmus posadnutých, ak nedostal zvláštne a výslovné povolenie od miestneho ordinára. Toto povolenie udelí miestny ordinár iba kňazovi, ktorý sa vyznačuje zbožnosťou, vzdelanosťou, múdrosťou a cnostným životom.“

Nebezpečenstvá a príležitosti

Známi exorcisti varujú, že jestvujú situácie, v ktorých sa človek veľmi ľahko môže dostať do Satanovej moci. Jeden z nich, Matteo La Grua spomína päť príležitostí, ktoré berie do úvahy pri skúmaní, či je človek posadnutý zlým duchom: 1. okultistické praktiky, osobné či rodinné, najmä mágia, špiritizmus, veštenie; 2. členstvo v ezoterických sektách a zasvätenie do joginských praktík, týkajúcich sa trancendentálneho vedomia; 3. skúsenosti s opojenia drogami, alkoholom alebo niektorými farmaceutickými prípravkami; 4. sexuálne úchylky každého druhu; 5. psychoafektívne poškodenia z detstva (napr. spojené so sexuálnym zneužívaním), obdobia dospievania či dospelosti. Niektorí exorcisti tento zoznam dopĺňajú uskutočneným hriechom umelého potratu a tiež využívaním tzv. alternatívnej medicíny, v ktorej sa človek odvoláva na sebe neznáme sily. V novembri 1998 sa stretli v Bialystoku poľskí exorcisti a pri tejto príležitosti jeden z nich, o. Benedykt Borkowski, skonštatoval: „Hluk, neustále ponáhľanie sa, prebytok zlých emócií, závisť, žiarlivosť, strach z budúcnosti, pocit ohrozenia - to všetko oslabuje človeka. Tieto negatívne činitele mnohí nevydržia a podľahnú.“
Artur Stopka, Gosc Niedzielny