Nad Otcovou fotografiou

Tento článok by sme mohli nazvať aj „Spomienky zo starých a nových fotografií, čiže z rodinného albumu!“ Blíži sa Veľké Jubileum Kresťanstva - rok 2000. Rok, ktorý predchádza túto veľkú udalosť, je venovaný Bohu Otcovi. Boh je Otcom! Akým Otcom? Mnohí kresťania by aj dnes zopakovali po apoštolovi Filipovi: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ (Jn 14, 8) Môžme si hneď položiť otázku: Kto nám môže ukázať Otca? Ako ho môžme spoznať? Najlepšie je to z fotografií. Áno. Vyskúšaj otvoriť album rodinných fotografií a pohľadaj v ňom fotografiu svojho Otca! Ja si z Teba vôbec nerobím dobrý deň! To nie je vtip! Zober si do rúk Bibliu a v tomto rodinnom albume nájdeš okrem fotografií mnohých tvojich príbuzných a blízkych aj fotografie svojho Otca. Začnime tými najstaršími (Starý Zákon).

Byť Otcom nie je ťažké. Stačí mať deti, mať potomstvo. Takých otcov je mnoho. A v takomto zmysle nám prvé stránky Svätého Písma hovoria o Otcovstve Boha. On je Stvoriteľom vesmíru a človeka (por. Gn 1-3). Takto sa o Bohu ako o Otcovi Stvoriteľovi vyjadrovali proroci: „Teraz však, Pane, ty si náš Otec, my sme len hlina a ty si náš tvorca, všetci sme dielom tvojich rúk.“ (Iz 64, 7) Napriek tomu pri prezeraní rodinného albumu musíme byť pozorní. Lebo sa môže stať, „že vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“. (Iz 1, 3) Fotografie, ktoré si prezeráme, môžu byť občas úplne iné, ako tie, ktoré by sme chceli vidieť. Aký to je Otec na tých starých fotografiách, ktorý za previnenie hneď vyháňa z raja svoje prvé deti? Aký to je Otec, ktorý zosiela z neba na Sodomu a Gomoru oheň? A nakoniec, aký to je Otec, ktorý zamýšľa zničiť svoje potomstvo výdatným dažďom a potopou? Treba priznať, že na takéto fotografie Otca sa hľadí s hrôzou. Možno preto nikoho z Jeho detí v tom čase nenapadne nazvať Ho Otcom (Abba). Nazývali ho inak: Najvyšší (El Elion), Všemohúci (El Šaddaj), Pán (Adonaj), Svätý (Kodeš), Boh (Elohim). Sám Boh sa snažil nazývať ich synmi; napríklad pred faraónom: „Toto hovorí Pán: Izrael je môj prvorodený syn. Povedal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil!“ (Ex 4, 22-23) Seba samého zjavil ako Otca: „Takto sa odplácate Pánovi, ľud zadubený a hlúpy?! A nie je on tvoj Otec, ktorý ťa stvoril, nie on ťa stvárnil a pevne postavil?“ (Dt 32, 6). Napriek tomu zostával odstup a nepochopenie. Nemôžme sa diviť. Byť takým otcom, ktorý dáva iba život je naozaj málo. Je to iba telesný otec. Byť skutočným Otcom je čosi viac. Podstatou otcovstva je predovšetkým láska k dieťaťu, starostlivosť, výchova, obetovanie sa pre deti. Iba vďaka tomuto možno kohosi nazvať otcom. Autor Listu Hebrejom sa nám snaží vysvetliť toto zvláštne správanie Otca vo vzťahu k deťom na starých fotografiách: „Lebo koho Pán miluje, toho tresce a šľahá každého, koho prijíma za syna. Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti.“ (Hebr 12, 6-10) Keď však siahneme po najväčšie fotografie Otca, zbadáme čosi naozaj úžasné. Najprv sa predstavuje sám fotograf: „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet. (Hebr 1, 1-2) “Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť." (Jn 1, 18) Ježiš Kristus je najdôveryhodnejším fotografom. Je jediný, kto nám mohol najvernejšie zachytiť Boha ako Otca. Prečo? To je veľmi jednoduché. Ježiš to komentuje takto: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30) a: „Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ (Mt 11, 27) Ježiš sa už neostýcha nazývať Otcom toho, ktorého iní nazývali Všemohúcim Bohom, Pánom, Najvyšším či Stvoriteľom. Keď sa Ho učeníci pýtajú, ako sa majú modliť, On im najprv hovorí, že Boh, ako ich Otec už aj tak vopred vie, čo potrebujú, a že nemajú príliš veľa hovoriť (por. Mt 6, 7-8), ale namiesto prílišného hovorenia majú byť vytrvalí v prosení a majú mať dôveru, že Boh, ktorého prosia, je omnoho lepší ako pozemskí otcovia: „Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keď by pýtal rybu, čo by mu dal hada? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.“ (Mt 7, 9-11). Ježiš všetkých upozorňuje, že chlieb z neba nie je darčekom od Mojžiša, ale od Boha, ktorého nazýva Otcom (por. Jn 6, 32). Tu môžeš Boha nazývať Otcom, lebo sa stará o tvoj stôl, o to, čo budeš jesť a čo si oblečieš (por. Mt 6, 25-34). Nie je to krásna fotografia? A konečne prichádza po dlhej príprave najdôležitejšia chvíľa: Ježiš ti navrhuje oslovovať tvojho Boha slovom Otče, Abba, Otecko. „Raz sa na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil povedal mu jeden z jeho učeníkov: “Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov." Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte:“Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo." (Lk 11, 1-2) To je neslýchaná smelosť. Prečo? Príčina je jednoduchá. Ten Boh, ktorého sa osmeľujeme nazývať Otcom, nielen že stvoril celý svet a stará sa oň, ale On si ťa v Ježišovi vyvolil za syna, ako hovorí sv. Pavol: „Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: “Abba, Otče!" Ale ak sme deti, sme aj dedičia: Boží dedičia a Kristovi spoludedičia; pravda, ak s ním trpíme, aby sme s ním boli aj oslávení." (Rim 8, 15.17) To je hlavný dôvod, pre ktorý máš Boha nazývať Otcom. My sme deti Božie. Aby si to ešte lepšie pochopil, spýtaj sa sám seba, či by si (ak by si mal možnosť) ochotne adoptoval všetkých ľudí a nazval ich svojimi deťmi? Tých múdrych i hlúpych? Tých pekných i špatných; bohatých a chudobných, invalidov i zdravých, tých dobrých i tých najhorších? Chcel by si mať takú rodinu? Istotne by ti príliš nevyhovovala spoločnosť niektorých z nich. Je to tak? A Boh v Kristovi všetkých vykúpil a stal sa naším Otcom. Taký je Otec Ježiša i náš Otec! Pozri sa na ďalšie fotografie: „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“ (Jn 14, 2-3.6) Zmysel takéhoto otcovstva je veľký! Na otázku, kde je tvoja vlasť, odpovedáme rôzne. Je to Slovensko, Poľsko, Rusko, Kazachstan, Juhoslávia, Nemecko, Taliansko, USA, atď. Naozaj? „Veď naša vlasť je v nebi!“ (Flp 3, 20) To je už skutočne farebná fotografia! Všakže? Treba ju ešte zarámovať, napríklad takto: „Počuli ste, že bolo povedané: “Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa." Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec." (Mt 5, 43-45.47-48) Podľa vkusu možno fotografiu zarámovať do rámika inej farby, napríklad:"Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka." (Mt 12, 50) P.S. V rodinnom albume zostalo ešte mnoho pekných fotografií, ktoré je treba si prezrieť a pripomenúť. Ak si chceš pozrieť úplne tajné zábery z tvojho života a zo života svojej rodiny, otvor si album na Lk 15, 11-32, alebo Mt 21, 28-31.
Fotografie spolu s Tebou prezeral o. Klaudiusz OFM