Krvácajúci svet potrebuje Kristovu lásku a zmierenie

Azda každý z nás dnes prežíva akúsi existenčnú neistotu. Nie iba tú, ktorá plynie zo znižovania životnej úrovne, neustále rastúcej nezamestnanosti či znehodnocovania našej meny a nárastu cien, ale najmä tú, ktorá je dôsledkom ťaživej situácie v medzinárodných vzťahoch, nekončiaceho vraždenia, ničenia a pustošenia rozličných krajín sveta, najmä neďalekej Juhoslávie. Táto neistota je aj dôsledkom narastajúcej demoralizácie života v celom svete. Súčasný stav spoločnosti je živnou pôdou pre rozličné náboženské sekty, ktoré svoje učenie postavili na ohlasovaní blížiaceho sa konca sveta. Aj medzi nami kresťanmi po každodenných bolestných skúsenostiach rozdelenia a vzájomného odsudzovania sa v rodinách, farnostiach, mestách, veľmi často prevláda postoj akéhosi rezignovaného čakania na neistú budúcnosť, či priamo na apokalyptické udalosti. Z toho, čo sa dnes deje vo svete, z toho, ako veľmi sme vnútorne i navonok rozdelení - laici i kňazi, z toho, ako ďaleko má dnes človek k človeku, je zrejmé, že náš svet je hlboko ranený ľudskou pýchou a hriechom s najrozličnejšou tvárou a silne krváca. Tento zranený svet však nemôže byť dôvodom našej rezignácie a nezáujmu oň. Tento svet môže zachrániť pred úplným vykrvácaním a vyliečiť ho iba Kristova láska. Tá láska, ktorej máme byť svedkami a ktorá je pre nás v neistote dneška veľkou a nespochybniteľnou istotou. Podľa priania nášho Pána máme byť „soľou zeme a svetlom sveta“ (por. Mt 5, 13-14). Soľ nielen dodáva chuť jedlu, ale aj čistí, dezinfikuje. Svetlo nám nielen umožňuje orientovať sa, vidieť cieľ svojho snaženia, svojej cesty, ale svetlo svojou hrejivou silou taktiež lieči. Preto toto Kristovo prianie môžme chápať aj ako výzvu podielať sa na liečení chorého sveta. Sveta, ktorý nám nemôže byť ľahostajný, lebo bol stvorený z veľkej Božej lásky a z tejto lásky sme i my jeho súčasťou. Krvácajúci svet potrebuje pre svoje vyliečenie zmierenie. Zmierenie medzi manželmi, medzi členmi rodiny, členmi farského spoločenstva, občanmi štátu i zmierenie medzi národmi. Toto zmierenie môže byť skutočnosťou len vtedy, keď bude vychádzať z úcty ku každému človeku bez rozdielu. Keď bude vychádzať z úcty a rovnocenného postavenia každého národa, každého štátu vo svetovom spoločenstve, keď nebude predpokladať „vedúce“ postavenie a nadradenosť jedného alebo niekoľkých ekonomicky a vojensky silných štátov nad zvyškom sveta. Zmierenie medzi ľuďmi rozličných kultúr a jazykov nie je možné dosiahnuť rinčaním zbraní a zabíjaním nevinných, ako sa to dnes deje z vôle západných „mierotvorcov“ na Balkáne. Zmierenie medzi ľuďmi rozličných kultúr a jazykov nie je možné dosiahnuť silou peňazí a blahobytu, ktorý je predstavovaný ako jediný cieľ „zjednotenej“ Európy, o ktorej počúvame každý deň. Skutočné zmierenie a zjednotenie môže priniesť svetu iba Kristus. Je to zmierenie v láske. O toto zmierenie a zmenu obrazu sveta podľa vôle Nebeského Otca sa musíme pričiniť aj my. Zmierením s Bohom, ku ktorému nás vyzýva nový blahoslavený Páter Pio, zmierením v rodine, zmierením vo svojom okolí. Musíme sa prestať rozdeľovať na dva politicky znepriatelené tábory, ktoré vzájomnou nevraživosťou nahlodávajú všetko v štáte - rodinami počnúc a parlamentom končiac. Musíme sa pričiniť o skutočnú zmenu sveta podľa Božieho zámeru aj zanechaním svojej ľahostajnosti k tomu, čo sa okolo nás deje, zanechaním ľahostajnosti k neprávostiam páchaným voči našim blížnym. Zmierená a skutočne zjednotená Európa môže vyrásť iba zo svojich najhlbších koreňov - kresťanskej histórie a kresťanských hodnôt. Pri takomto zmierení a zjednotení nech nám svojim príhovorom pomôžu naši vierozvestcovia - sv. Cyril a Metod, patróni kresťanskej Európy, a najmä Nepoškvrnená Panna Mária - Matka všetkých národov.
Dariusz Żuk-Olszewski