Hviezda - čiže ako nestratiť cestu

Hviezda

 „A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu.”  Mt 2, 9-11

V živote sa častokrát pritrafí jedna myšlienka, jedna udalosť, ktorá sa stáva znakom a vedie. Otvára oči. Možno vedie cez ťažké chvíle, chvíle temna a nepochopenia, ale učí dôvere a nádeji. Áno. Každý musí mať svoju hviezdu, ktorá ho zastaví, uchváti a vedie životom.
Našiel si už tvoju hviezdu? Nestrácaj ju z očí. Zamysli sa, čo ťa na nej tak fascinovalo, čo spôsobilo, že si sa pohol neznámym smerom, bez zásob a poistení. Dobre si zapamätaj toto prvé zamilovanie... Možno sa ti iba zdá, že si sa pohol? Možno stále stojíš na mieste?
Nestrácaj hviezdu z očí... Nezabúdaj na svetlo...
Neschádzaj do temnôt! Choď tak, aby si to svetlo mal v sebe, napriek temnotám navôkol. To, že si stretol Ježiša ešte neznamená, že s Ním si. Stretnutie je prísľubom čohosi viac, je začiatkom novej cesty. Toto stretnutie v tebe musí pretrvávať.
Putovanie s Ježišom je plné dynamiky. Prináša stále nové skúsenosti a s každým dňom sa stáva čoraz náročnejšie. Nechýbajú v ňom ťažké chvíle, v ktorých sa zdá, že kráčaš sám. Človek sa rád obzerá, aj vtedy, keď ide s tým, koho miluje... Preto sa stráca. Ak máš v sebe svetlo, odrazí sa a vráti naspäť zanechajúc svoje sklamanie, svoje poblúdenie. Vráti sa - za jasom hviezdy.
Zamiluj si jas prvého pohľadu - je najčistejší. Zamiluj si jas lásky, za ktorou si sa vydal, ktorú si spoznal v Spasiteľovi, pred ktorou si padol na tvár, aby si sa v hlbokej vďake poklonil. A keď zblúdiš, nechaj sa viesť svojou hviezdou - svetlom, ktoré v tebe rozpaľuje Duch. Daj sa pohltiť láske: nech ťa naučí bláznovstvu zaľúbenia.
 
Andrzej Zając OFMConv