Dedinka, kde majú Vianoce po celý rok

Pozývame Vás na návštevu Slovenského Betlehema v Rajeckej Lesnej

Niekoľko kilometrov od malebného mestečka Rajec, v objatí vrchov Malej Fatry, sa nachádza dedinka Rajecká Lesná. Napriek tomu, že k Panne Márii do Frivaldu (tak sa volala obec Rajecká Lesná do roku 1948) putovali zástupy pútnikov z okolia od nepamäti, skutočným magnetom pre pútnikov z celého Slovenska i zo zahraničia sa toto miesto stalo po roku 1995. Práve vtedy, pri príležitosti druhej návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku, tu bol posvätený a sprístupnený unikátny pohyblivý betlehem od majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Práve vďaka nemu, jeho nádhernej drevenej jednoduchosti a najmä  hlbokému duchovnému posolstvu o láske Božského Dieťatka, majú možnosť pútnici na tomto prekrásnom kúsku slovenskej zeme po celý rok prežívať krásu Vianoc. Pútnikov z rozličných kútov sveta milo víta miestny pán dekan Pavol Šadlák. Aj nás pozýva na faru, kde nám pri ponúknutom chutnom občerstvení ochotne odpovedá na naše otázky.

- Pán dekan, Rajecká Lesná je známa ako pútnické miesto už po stáročia. Môžete čitateľom „Rytiera“ priblížiť v krátkosti jej históriu?

- Prvá písomná zmienka o Rajeckej Lesnej pochádza z roku 1418. Je to listina sedmohradského vojvodu Ctibora, hlavného župana Žilinskej župy, na základe  ktorej dostáva Michal Walach za verné služby dedičné richtárstvo v osade Friwald. V tejto listine sa Friwald spomína už ako osada. Archeologické nálezy z bezprostrednej blízkosti Rajeckej Lesnej dokazujú, že táto oblasť bola osídlená už v rokoch 2000 - 1800 pred Kristom.
Názov Frivald vznikol z nemeckého Freiwald, čo znamená slobodný, voľný les, čiže les oslobodený od poplatkov. Podľa najnovšie objavených záznamov z Archívu v Budapešti však môže byť názov obce odvodený tiež od priezviska slovenskej kresťanskej zemianskej rodiny Frívaldských.
V okolitých dedinách - Vrícku,  Gajdli a v Nemeckom Pravne - sa v 17. storočí usadili Nemci. Tí, spolu s nemeckými veriacimi z Handlovej, Prievidze a iných slovenských miest a obcí, kde žili nemecké komunity, sem každoročne putovali na Turíce.
Okrem turíčnej púte sem od dávnych čias prichádzali pútnici zo širokého okolia pozdraviť Matku Božiu na trojičnú nedeľu, 8. septembra - na slávnosť Narodenia Panny Márie a 12. septembra - v deň Mena Panny Márie. Cieľom pútí boli a sú tunajší chrám Narodenia Panny Márie, Kalvária a Lurdská kaplnka s prameňom liečivej vody,  obsahujúcej magnézium a vápnik, a niekoľko rokov je to aj Slovenský Betlehem a tiež kaplnka sv. Anny na Hôrkach.

- Ako vznikla myšlienka výstavby Domu Božieho narodenia a inštalácie pohyblivého betlehemu v ňom?

- Pohyblivý betlehem v Rajeckej Lesnej, známy tiež pod názvom Slovenský Betlehem, je predovšetkým obdivuhodným dielom majstra Jozefa Pekaru z Rajeckých Teplíc. Nie je to len úžasné umelecké dielo, ktoré zobrazuje narodenie Pána, ale je to aj akási učebnica dejín slovenského národa a prehľad jej histórie a kultúry  vyrezaný do dreva.
Majster Jozef Pekara prišiel za mnou v roku 1995 a opýtal sa ma, či by som do Rajeckej Lesnej prijal jeho Slovenský betlehem. Moja prvá otázka bola, kde ho dáme. Kostol bol vtedy mokrý, teda tam ísť nemohol a ani by to nebolo rozumné riešenie. Napokon padlo rozhodnutie, že postavíme novú budovu vedľa kostola, kde bude betlehem umiestnený. Autorom projektu budovy Domu Božieho narodenia je Ing. arch Stanislav Machovčák zo Staškova. Už na slávnosť Krista Kráľa, 26. novembra 1995 kardinál Ján Chryzostom Korec posvätil novú budovu i prvú časť betlehema - stredné Slovensko a jaskyňu narodenia Pána Ježiša.
Ďalšie časti betlehema boli doplnené postupne do roku 1998. O vznik Domu Božieho narodenia sa pričinilo veľa ochotných a obetavých ľudí.

- Ako dlho betlehem vznikal?

- Majster Jozef Pekara na betleheme pracoval od roku 1980. Je skutočnou pýchou našej farnosti.

- Pán dekan, môžte v krátkosti opísať unikátny Slovenský Betlehem?

- Stredobodom celej kompozície je chudobná maštaľ, kde okolo Ježiška v jasličkách sú postavičky Panny Márie, sv. Jozefa, dedinského chlapčeka, ktorý prináša svoju obľúbenú hračku - koníka. Na boku stoja traja králi Gašpar, Melicher a Baltazár. Okolo sú pastieri a zvieratá. Ich počet dopĺňajú ďalšie postavy, ktoré prichádzajú v sprievode popri maštaľke a pred jasličkami sa poklonia. Na ich čele sú sv. Cyril a sv. Metod, učitelia Slovanov a spolupatróni Európy. Ďalej prichádzajú sviatočne oblečené rodiny zo všetkých oblastí Slovenska a prinášajú dary. Dcéra, matka, otec a dedko, všetci vyobliekaní v čičmianskom kroji, prinášajú krčah mlieka.
Keďže Orava je kraj chudobný, starček a starenka prichádzajú z oravských hôr a prinášajú len pokoj, vrúcnosť a zbožnosť v očiach. Postavy od Malaciek, zo známej vinohradníckej oblasti, prinášajú putne hrozna, za nimi idú majster a učeň - drotári z Veľkého Rovného pri Žiline, rodina zo Spiša, chlap a žena s košíkmi hríbov zo Ždiaru.
Podpoliansky chlapec z Detvy nesie v rukách jahňa, za ním ide žena v typicky vyšívanom detvianskom kroji a muž, ktorý nesie hudobný nástroj Detvy - fujaru. V sprievode je zastúpené i Horehronie. Chlap, prichádzajúci aj s rodinou z Nitry, nesie najpoužívanejší hudobný nástroj tejto oblasti - gajdy.
Nie je možné v krátkosti opísať vyrezávanú krásu betlehema. No ešte spomeniem, že sú tu zastúpené slovenské mestá Bratislava, Šaštín, Trnava, Piešťany, Modra, Nitra, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica, Levoča, Prešov, Košice, Bardejov. Z iných známych slovenských dominánt spomeniem Bojnice so slávnym Bojnickým zámkom, Rajec a Rajeckú Lesnú, Čičmany, Ždiar, Terchovú s jej slávnou muzikou, Kysuce a Oravu s Oravským zámkom,  Kriváň,  Mikulášovú a jej chýrny drevený kostolík bez klinca, Spišskú Kapitulu, Levoču, Spišskú Belú, skanzen v Mikulášovej, Bardejovské kúpele a je tu sprítomnená i ždiarska svadba.

- Spomeňte, prosím, ešte niektoré „naj“ betlehema v Rajeckej Lesnej....

- Slovenský Betlehem majstra Pekaru je skutočne impozantný. Je to najväčšia drevorezba na svete. Je dlhá 8, 5 m, široká 2, 5m  a vysoká 3 m. Spolu je tu rozmiestnených asi 300 postáv, z ktorých polovica sa aj pohybuje. Poslednou postavou, ktorú urobil majster Pekara je sv. Hubert - patrón  poľovníkov a lesníkov, ako mieri na jeleňa.

- Ako je postarané o pútnikov v Rajeckej Lesnej?

- Svätá omša v kostole Narodenia Panny Márie býva vo všedný deň o 11. hodine a večer o 18. hodine,  v nedeľu o 8.30, 10.30 a 16. hod. Skupiny veriacich so svojím kňazom si môžu sv. omšu dohodnúť na tel. čísle  041/5488134. Samozrejme, je tu možnosť pristúpiť k sviatosti zmierenia pri každej sv. omši.
Slovenský Betlehem je otvorený každý deň od 9. do 12. hodiny a od 13. do 18. hodiny. Za uplynulé roky sme v Rajeckej Lesnej vybudovali celý pútnický areál a veríme, že Slovenský Betlehem a celé toto pútnické miesto je požehnaním pre Slovensko. Rajeckú Lesnú navštevujú stovky pútnikov z celého sveta. Bude pre nás potešením, privítať tu i vás, čitateľov „Rytiera“.
 

- Ďakujem Vám za rozhovor.

 
Zhováral sa D.