„Znovuzrodí sa v kresťanoch láska, keď už pod nami glóbus praská?“

Úvaha o tragickom stave našej spoločnosti

Dnešnej dobe priam hmatateľne chýba jemnosť, intimita, vrelosť a či vrúcnosť vo vzťahoch medzi ľuďmi. Naopak, ideálom sa stáva drsnosť, vulgarity a abnormality najhrubšieho zrna, kult sily a chladu. Je treba byť skrátka „cool“. Ako by som tieto tvrdenia ilustroval a konkretizoval? Hádam už len tým, že som ročník Madonny, Michaela Jacksona, Sharon Stoneovej a .... Osama ibn Ladína. Nakoľko sú zneužitené a napadnuté vírusom bezohľadnosti a osobného prospechu aj tie zdanlivo najhumánnejšie a najosožnejšie inštitúcie! Teroristi sa pri nedávnom útoku  vraj dorozumievali pomocou počítačov z verejných knižníc... Sám vidím (pracujem totiž v knižnici), že najviac sa u nás požičiavajú vojenské histórie, knihy mapujúce ľudské zlo a dokonca jedného čitateľa zaujíma konštruktérstvo zbraní...
Najhoršie nie je ani tak to, že sa vyskytujú „madonny“ a podobné kreatúry, ale to, že sa najviac platí za čo najväčšiu obscénnosť, indiskrétnosť, surovosť a abnormalitu. Z tohto hľadiska trochu chápem moslimov, ak práve USA a tzv. „západnú“ civilizáciu považujú za sídlo satana. Akých zvrhlostí vlastne nie sme schopní dopustiť sa kvôli zisku? Priplácame si dokonca na vlastné sebazničenie...
„Nemýľte sa, milovaní, Boh sa nedá vysmievať!“ - hovorí už sv. Pavol. Mohamedáni sa totiž nespreneverujú svojej viere, ale kresťania sa svojej viere spreneverujú až drasticky. Islam nehlása lásku k nepriateľom, my ju síce hlásame, ale pritom nevieme byť priateľskí ani voči sebe navzájom.
Počujem kritiku jógy, povinnej etiky, vidím snahy o finančné zabezpečenie cirkví, o stavby kostolov... To všetko je nepochybne dôležité. Ale nie najdôležitejšie... Akosi málo však vidím a počujem kritiku zlých a úplne nekresťanských zákonov, nefungujúcej kontroly a gigantického obohacovania sa „osobností“, ktoré svojim blížnym iba škodia a neprinášajú ľudskej rodine žiaden osoh. Keby sme mali len polovicu tej viery a tej solidarity, ktorú si v rámci svojich komunít prejavujú moslimovia! Individualizmus a necitlivosť voči spoločenstvu dosiahli v rámci kresťanských krajín choré a obávam sa, že skoro až smrteľné rozmery. Sme silní, sme produktívni, sme vzdelaní, ale chýba nám láska, ideál, súcit a akýkoľvek reálny spoločný cieľ. Tak v rámci štátov, ako aj v globálnom meradle vzrastá počet druhoradých a treťoradých obyvateľov, ktorí nemajú čo stratiť. Toto je živná pôda vojen, revolúcií a terorizmu a zúfalstvo je nepremožiteľná zbraň práve tých slabých. Schopnosť riskovať a v záujme veci nasadiť aj vlastný život robia aj z tehly zbraň nevídanej sily.
Ak má ľudstvo prežiť, musí si tieto skutočnosti uvedomiť a modlu zisku nahradiť konkrétnymi akciami na podporu konktérnej zodpovednosti za tých „iných“ a tiež vzájomnej zodpovednosti „ich“ medzi sebou a „ich“ voči „nám“. Ak k neposkytneme zástupom ľudí základné podmienky pre existenciu a nedáme im možnosť zodpovedať za seba, aj naše najpevnejšie základy sa budú triasť a náš pád bude veľký. Zbigniew Brzeziński hovorí vo svojich „príručkách pýchy“ o tom, aké sú USA nepremožiteľné a na akom sú vrchole. Lenže, milí moji, ak sa myslí naozajstný vrchol, tak pokračovaním je už len úpadok! „Historia est magistra vitae“ a zrýchľujú sa v tomto čase nielen dejiny, ale zvyšuje sa aj zraniteľnosť a ohroziteľnosť nových „mocných“. Nespravodlivosti sa vracajú ako bumerang šialenou rýchlosťou. Kto vyzbrojoval Afganistan, Irak, kto podporoval albánsku mafiu? Istý Srb sa vyjadril asi v tomto zmysle: „Je mi ľúto tých ľudí z obchodného centra, ale akosi veľmi ťažko mi padne  ľutovať postihnutých z Pentagonu. Pred očami mám totiž zbombardované vlastné vládne a verejné budovy...“
Aby som bol na záver trochu optimistický, dúfam, že udalosti prvých dní 21. storočia budú poučením a prebudením pre svetové kresťanstvo, tak katolícke, ako aj pravoslávne a evanjelické. Jedine vtedy budeme Kristovými nasledovníkmi, keď iní vyznavači budú o nás znovu so závisťou hovoriť: "Pozrite sa, ako sa milujú..."
 
Vlado Gregor