Katolícka cirkev v Grécku

Grécko je krajinou, ktorá si nesporne zaslúži titul „kolíska európskej civilizácie“. Zároveň je vlasťou jednej z najstarších kresťanských komunít a pôsobiskom apoštola Pavla. Rozhodujúca väčšina obyvateľov patrí ku Gréckej pravoslávnej cirkvi. Máloktorí zo slovenských  turistov, ktorí každoročne v čoraz hojnejšom počte navštevujú túto prekrásnu krajinu, vedia, že je tu aj veľmi živá, hoci menejpočetná katolícka komunita. Na jej stáročnú prítomnosť v gréckej spoločnosti upozornil počas svojej púte po stopách sv. Pavla na jar tohto roku i Svätý Otec Ján Pavol II. Týmto krátkym článkom vám chceme priblížiť gréckych katolíkov, ktorí žijú v  zložitej situácii, no napriek tomu sa snažia prinášať dobré ovocie svojej viery pre všetkých spoluobčanov bez rozdielu.

Niekoľko údajov o krajine a ľuďoch

Grécko sa nachádza na juhu Balkánskeho polostrova a spolu s Peloponézskym polostrovom i množstvom ostrovov a ostrovčekov patriacich k Helénskej republike zaberá 132.000 km2. Všeobecná skúsenosť zahraničných návštevníkov tejto krajiny hovorí o veľkej pohostinnosti jej obyvateľov, ktorých je asi desať a pol milióna. Podľa článku 3 gréckej ústavy je oficiálnou štátnou cirkvou „Orientálna pravoslávna (ortodoxná) cirkev“, ku ktorej sa hlási až 97 % obyvateľov štátu.

Z nekresťanských náboženských komunít má významnejšie zastúpenie moslimská (okolo 150.000 veriacich v oblasti Thraki neďaleko hraníc s Tureckom), je tu i malá židovská komunita.

V Grécku je  zastúpená pestrá paleta protestantských denominácia a žiaľ, v poslednej dobe prudko rastie počet siekt amerického pôvodu.

 

Katolíci v Grécku

Katolícki Gréci, ktorých je asi 50.000 (0,5 % celkovej populácie), sú náboženskou, no nie etnickou menšinou. Nosia rovnaké mená a priezviská ako pravoslávni Gréci, majú spoločné tradície, najmä na ostrovoch, teda nie sú akousi „exotickou“ skupinou v radoch gréckeho obyvateľstva. Treba spomenúť významný podiel spisovateľov katolíckeho vierovyznania v novodobej gréckej literatúre uplynulých storočí.
Najväčšiu skupinu katolíkov v Grécku však netvoria Gréci, ale Poliaci žijúci v tejto krajine. Je ich 60.000 - 80.000. Ďalšou významnou skupinou sú v Grécku žijúci Filipínčania, ktorých je okolo 45.000. Celkový počet katolíkov v Grécku sa odhaduje na 200.000.
Väčšina katolíkov žije v Aténach, metropole, ktorá má okolo 4.000.000 obyvateľov. Veľký počet katolíkov tiež žije na Kykládskych ostrovoch  - na Syrose (8.000) a na Tinose (3.000). Majú dokonca svoje katolícke dediny a farnosti. Katolícke spoločenstvá ďalej žijú na ostrovoch Korfu, Rhodos, Kos, Kréta, Naxos, Santorini, Samos, Chios, Kefalónia, Zakynthos a v mestách Patras, Solún (Thessaloniki), Kavala, Volos a v menšom počte aj na mnohých iných miestach Grécka.
Okrem katolíkov latinského obradu (rímskokatolíkov) v Grécku žijú i katolíci byzantského obradu (t. j. gréckokatolíci) - je ich asi 3.000,  a tiež niekoľko stoviek katolíkov arménskeho obradu. Katolícka hierarchia (Konferencia biskupov Grécka) sa skladá z týchto členov:
- Arcibiskup Korfu a Apoštolský administrátor Solúna (severné Grécko)
- Arcibiskup ostrovov Naxos a Tinos a Apoštolský administrátor Chiosu (centrálna a severná časť Egejského mora)
- Arcibiskup Atén a Apoštolský administrátor Rhodosu (stredné a južné Grécko a Dodekanés)
- Biskup Syrosu a Santorini a Apoštolský administrátor Kréty (južná časť Egejského mora)
- Exarcha pre katolíkov byzantského obradu (titulárny biskup so sídlom v Aténach)
- Ordinár pre katolíkov arménskeho obradu (prelát so sídlom v Aténach).
Hlavným problémom katolíkov v Grécku, ktorý sťažuje normálnu pastoračnú prácu,  je skutočnosť, že s výnimkou Atén žijú katolíci veľmi roztratení po celej krajine. Mnoho katolíkov žije v miešaných manželstvách s pravoslávnymi, medzi katolíkmi je mnoho detí a mládeže, ktoré si žiadajú katechizáciu a špeciálny pastoračný program. No služba kňazov a rehoľníkov, ktorí medzi gréckymi katolíkmi pôsobia, je práve pre túto diasporu, čiže veľké roztrúsenie, značne obmedzená.  Situácia sa v uplynulých dvoch desaťročiach skomplikovala poklesom kňazských a rehoľných povolaní.
Napriek tomu, že katolíci a pravoslávni majú spomedzi kresťanov rozličných cirkví k sebe najbližšie, v Grécku v skutočnosti ekumenizmus  nejestvuje. Všetky ekumenické aktivity sú sústredené do niekoľkých malých súkromných iniciatív, no oficiálne kontakty medzi Katolíckou a Pravoslávnou cirkvou v Grécku prakticky úplne chýbajú. Grécka pravoslávna cirkev, ktorá je podľa ústavy oficiálnou štátnou cirkvou, v praxi ignoruje všetky iné cirkvi alebo náboženské komunity prítomné v krajine.
Sčasti je tento postoj pochopiteľný, pretože v gréckej pravoslávnej mentalite sa stotožňuje príslušnosť ku gréckemu národu s príslušnosťou k Pravoslávnej cirkvi, čiže u Grékov je vo veľkej miere iba Pravoslávna cirkev pokladaná za „skutočne grécku“. Predstavitelia Gréckej pravoslávnej cirkvi si želajú kontakty s inými kresťanskými cirkvami iba mimo územia Grécka a katolíkov vnímajú ako cudzí prvok v gréckej spoločnosti.
Hoci postoj radových pravoslávnych veriacich ku Katolíckej cirkvi nie je odmietavý  a často priam priateľský (sám som sa o tom mohol presvedčiť pri osobných stretnutiach s pravoslávnymi veriacimi na istom gréckom pútnickom mieste), v postojoch pravoslávnej hrierarchie nenastal výrazný posun ani po tohtoročnej návšteve pápeža Jána Pavla II., ktorá bola z ich strany iba s nevôľou trpená ako návšteva hlavy štátu Vatikán, ktorá do Grécka pricestovala na pozvanie prezidenta republiky. Dúfajme, že v gréckej spoločnosti nájdu v blízkej budúcnosti hlbšiu odozvu postoje ekumenického patriarchu z Konštantinopola Bartolomea II., ktorého bratský postoj ku katolíkom je všeobecne známy.  Žiaľ, nie príliš priateľský postoj mnohých Grékov k nepravoslávnym kresťanom trochu  kazí vynikajúci dojem z tohto národa dobrých a pohostinných ľudí.
Podľa materiálov Tlačového úradu Katolíckej arcidiecézy v Aténach pripravil
 
Dariusz Żuk-Olszewski