HIC IESUS NATUS EST

Betlehem je postavený z bieleho a ružového kameňa. Je vzdialený 8 km od Jeruzalema a leží vo výške 777 metrov nad hladinou Stredozemného mora. Úbočia hôr, ktoré obkolesujú mesto, sú posiate vinohradmi a sadmi figovníkov, mandľovníkov, olivovníkov a granátových jabĺk. Na blízkych poliach sa od januára do apríla vlnia zlaté klasy pšenice a jačmeňa. Po zvyšok roka  sú polia úplne vyschnuté. V súčasnosti má mesto okolo 35.000 obyvateľov, z ktorých je asi len 8.000 kresťanov rozličných vierovyznaní a obradov. Zvyšok obyvateľstva tvoria moslimovia. V Ježišovych časoch mal Betlehem okolo 1000 obyvateľov.
Tradične prezentovaným miestom Božieho narodenia je strohá  vápencová jaskyňa v tvare nerovnomerného obdĺžnika: 12,3 metra dlhá, 3, 5 metra široká a 3 metre vysoká. Na podlahe jaskyne, na mieste, kde podľa tradície prišiel na svet Spasiteľ, sa nachádza strieborná štrnásťcípa hviezda s latinským nápisom: Hic de Virgine Maria Jesus Christus natus est - 1717 (Tu sa z Panny Márie narodil Ježiš Kristus - 1717). V neveľkej vzdialenosti od striebornej hviezdy sa nachádza žľab (v slovenčine častejšie označovaný ako jasle), do ktorého Mária uložila Narodeného.
Kladieme si otázku: Ako mohlo vyzerať miesto Kristovho narodenia? Ako vyzeral Betlehem v čase, keď sem prišla Svätá Rodina? Musíme si uvedomiť, že dnes už nie je možné dokonale zrekonštruovať miesto narodenia Spasiteľa. Od tejto udalosti uplynulo už  2000 rokov.  Dodatočnú prekážku našej túžbe po dokonalej rekonštrukcii tohto svätého miesta postavila ľudská nábožnosť, ktorá sa snažila skrášliť tieto miesta, a tak ich aj menila. Musíme mať pred očami aj celú históriu Svätej Zeme, ktorá bola tak často poznamenaná nepriateľstvom k svätým miestam a ku všetkému, čo bolo spojené s kresťanstvom. Napriek tomu máme určité údaje, podľa ktorých si môžme aspoň predpokladane zrekonštruovať, ako tieto miesta vyzerali.
Jediná zmienka o mieste Ježišovho narodenia v evanjeliových opisoch znie: „I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ (Lk 2, 7)
Svätá Rodina, ktorá prišla z Nazareta, možno hľadala miesto pre nocľah. Zmienka o jasliach nám dovoľuje predpokladať, že to bolo miesto určené pre zvieratá. V teplom podnebí Palestíny ľudia, najmä chudobní, nemusia stavať špeciálne stajne pre zvieratá. Počas daždivých chladných nocí zaháňajú zvieratá do prírodných jaskýň. Geologická stavba Palestíny je priaznivá pre vznik jaskýň, ktoré boli od nepamäti využívané ako hospodárske miestnosti, sklady, stajne.Ešte aj dnes sú jaskyne často využívané pri chove zvierat. Sú suché, v období dažďov, keď je vonku pomerne chladno, poskytujú teplo a v lete, pri veľkých horúčavách, sa v nich dá vynikajúco ochladiť. Jaskyňa je najlacnejším príbytkom, pretože ho postavila príroda. Neraz pre chudobných ľudí predstavuje jedinú možnosť prenocovať či dokonca dlhodobo bývať. Nemala by nás teda udivovať skutočnosť, že Svätá Rodina sa musela ďaleko od svojho domu uspokojiť s jaskyňou, ktorá chránila pred vlhkosťou a vetrom.
Takéto sú predpoklady, ale čo nám hovoria dokumenty?
Od samého počiatku kresťania jednoznačne  pokladali túto jaskyňu za miesto narodenia Ježiša. Už texty z II. storočia o tom jasne hovoria. Prvý toto miesto navštívil a pomerne podrobne opísal  Origenes (185-254). Odvoláva sa na svedectvo miestnych kresťanov, ba dokonca i pohanov, ktorí zhodne označujú jaskyňu za miesto narodenia Ježiša Krista. Tak teda tradícia, odkaz o mieste narodenia Pána, siaha doslovne do prvých rokov kresťanstva. Svedectvá boli tak presvedčivé, že cisár Konštantín Veľký v roku 326, keď začal so stavbou Baziliky Narodenia, nemal najmenšiu pochybnosť, kde má stáť chrám: nad jaskyňou, ktorú si uctievali už prví kresťania.
Sv. Justín, ktorý sa narodil okolo roku 100 po Kristovi v palestínskom meste Neapolis (dnešný Nablus), vo svojej Apológii píše o Ježišovom narodení takto: „Keď sa narodilo Dieťa v Betleheme, Jozef, pretože nenašiel miesto, kde by sa mohol zložiť, vošiel do jaskyne. Keď tam prebýval, Mária porodila Krista a vložila ho do jasieľ“ (Dialóg 78)
Iné svedctvo nám ponúka apokryf Protoevanjelium Jakuba napísaný v II. storočí po Kristovi. Aj tu sa, podobne ako v Apológii, hovorí o jaskyni prežiarenej svetlom: pôrodná babica, ktorú našiel sv. Jozef, „stála vo vnútri jaskyne a bol tam tmavý mrak, ktorý zahalil jaskyňu, a  babica povedala: „Dnes bola moja duša povýšená, lebo moje oči uzreli dnes veci, ktoré presahujú všetko chápanie, pretože sa narodila spása pre Izrael.“ A v tej chvíli začal mrak miznúť z jaskyne a v jaskyni  sa objavilo tak veľké svetlo, že ho nemohli oči zniesť. A zakrátko toto svetlo začalo miznúť, až sa ukázalo Dieťa“.
Evanjeliová správa, dokumenty kresťanských spisovateľov prvých storočí, ako aj nepretržitá tradícia  jasne hovoria v prospech autentickosti Jaskyne Narodenia. Dnes, keď stojíme na tomto mieste, môžme očami viery kontemplovať Slovo, ktoré sa s určitosťou tu stalo Telom.
 
 o. Paschalis Kwoczała OFM, „Miejsca Święte“