List

Milý synu,
keď si sa dnes ráno zobudil, všimol som si Ťa a dúfal som, že mi povieš aspoň vetu, alebo tých pár slov, prosiac o môj názor alebo ďakujúc, za to, čo sa stalo včera. Všimol som si však, že si bol veľmi zamestnaný hľadaním toho, čo si oblečieš do práce. Bol som trpezlivý, keď si utekal z domu, obliekal sa...
Viem, že si mal toľko času, aby si sa zastavil a povedal aspon: Čau! Avšak bol si príliš zaneprázdnený.  „Kvôli tomu som zapálil nebo pre Teba, naplnil som ho farbami a sladkým spevom vtákov, aby som videl, či si ma počul. Pozoroval som Ťa, keď si išiel do práce a čakal som Ťa trpezlivo celý deň. So všetkými vecami, čo si mal urobiť,  som Ťa podporil, ale bol si veľmi zamestnaný, aby si mi niečo povedal. Pri Tvojom návrate som videl Tvoju únavu, preto som Ťa chcel okúpať, lebo voda odnáša stres. Keď však začalo pršať, rozzúril si sa a urazil si moje meno. Veľmi som dúfal, že budeš rozprávať, bolo ešte veľa času. Potom si zapol telku, ja som však trpezlivo čakal. Počas programu si sa navečeral, avšak znovu si zabudol na mňa, nevenoval si mi ani slovo. Všimol som si, že si veľmi unavený a túžiš po tichu,  a tak som zatemnil nebo, zapálil sviečku. Bolo to naozaj krásne, ale Teba to nezaujímalo. Bol si zničený. Poprial si dobrú noc celej rodine, spadol si na posteľ a okamžite si zaspal. Sprevádzal som Tvoje sny hudbou, nočné vtáctvo sa rozospievalo, ale to nie je dôlezité, pretože si si ani neuvedomil, že som tu stále pre Teba. Mám viac trpezlivosti, ako si môžeš predstaviť.
Tiež by sa mi páčilo naučiť Ťa mať trpezlivosť s druhými. MÁM ŤA RÁD a každý deň čakám na Tvoju modlitbu, i krajinu som vytvoril iba pre Teba. Dobre, opät si sa zobudil a znova som tu s mojou láskou a čakám na Teba. Verím, že dnes mi venuješ aspoň trocha času. Pekný deň!“
 
 Tvoj otec BOH