Ako Cirkev objavovala Máriu (V.)

Od  II. Vatikánskeho koncilu

Niektorí komentátori II. Vatikánskeho koncilu tvrdili, že v histórii Cirkvi bol tento celocirkevný snem najdôležitejšou udalosťou od doby reformácie. Možno je to prehnané tvrdenie, ale pri pohľade na uplynulých 40 rokov niet pochýb, že tento koncil priniesol Cirkvi významné zmeny. Keď Ján XXIII. oznámil svoj úmysel zvolať koncil, mnohí biskupi to nechápali. Veď sa zdalo, že neexistuje žiaden blud, ktorý by mal byť na koncile odmietnutý. Nik si nebol vedomý žiadnej doktríny, ktorá by mala byť vyhlásená za dogmu. Dokonca aj keby takáto bola, pápež nepotreboval podporu koncilu, aby dogmu vyhlásil. Mnohí poukazovali na to, že v roku 1950, keď Pius XII. na základe neomylnosti vo veci magistéria vyhlásil dogmu o Nanebovzatí Panny Márie, nebol zvolaný žiaden ekumenický koncil.
Ešte skôr, ako sa koncil v roku 1962 začal, Ján XXIII. dal jasne najavo, že pôjde o koncil pastoračný. Žiadne kliatby a zavrhnutia. Vo svojej úvodnej reči pápež naliehal na účastníkov snemu, aby nebrali na vedomie pe-simistov a “prorokov záhuby”, ktorí sa báli zmeny a rastu. Naopak, naliehal, aby zhromaždení biskupi čítali “znamenia doby” a viedli cirkev k obnove (aggiornamento), ktorá by bola odpoveďou na moderné očakávania a potreby rozličných ľudí vo svete. V tomto duchu koncil poukazuje na úlohu a postavenie Božej Matky v živote kresťana.
To, čo koncil hovorí o Matke Božej, je obsiahnuté v poslednej kapitole koncilového dokumentu o Cirkvi s názvom Lumen Gentium. Text o Panne Márii predstavuje celú 8. kapitolu tohto dokumentu. Jej oficiálny názov je Blahoslavená Panna Mária, Matka Božia, v tajomstve Krista a cirkvi. Tento názov ako i samotný dokument poukazujú na to, že koncil chcel zdôrazniť Máriinu úlohu v cirkvi. Samotné umiestnenie textu o Panne Márii do dokumentu o cirkvi symbolizuje myšlienku jej začlenenia medzi Boží ľud.
Niektorí konciloví otcovia boli presvedčení o tom, že bude lepšie, keď koncil vydá špeciálny dokument o Panne Márii, aby jej postavenie v Cirkvi zvýraznili osobitným spôsobom. Zdalo sa im taktiež nevhodné označenie Panny Márie ako prvotného vzoru Cirkvi a zdôrazňovali, že je to nový výraz, ktorý nemá oporu v tradícii a možno i umenšuje privilégia Panny Márie a úctu k nej. Medzi tými, ktorí zastávali myšlienku, že koncil má prijať úplne samostatný dokument o Panne Márii bolo tiež mnoho tých, čo neskôr požadovali, aby koncil vyhlásil Máriu za spoluvykupiteľku.
Všetky obavy sa v tejto súvislosti ukázali ako neopodstatnené, pretože označenie “prototyp Cirkvi” pochádza od sv. Ambróza a pokoncilové obdobie je poznačené oživením mariánskej úcty a jej obnovou v duchu Evanjelia. Osobitným spôsobom je úcta k Matke Božej prítomná v pontifikáte pápeža Jána Pavla II.
 
spracoval D.