KRÍŽ

Zádumčivo hľadím do ticha.
Hlavu pokorne kloním k modlitbe
a nado mnou visí kríž,
na ktorom Ty Pane Ježišu
za naše hriechy trpíš.
 
 
Nado mnou visí kríž,
na ktorom Ty ruky bolestne
spínaš.
Neodvážim sa Ti pozrieť do očí.
Hriechy naše ešte aj dnes prežívaš.
 

Niekto by si myslel, že od hanby
odvraciam od Teba svoj zrak,
ale nie nehanbím sa za vieru,
nie je to tak.

 
To iba bázeň, ktorá vo mne
prebýva a hanba mojich
hriechov sa Ti nedokážu
pozrieť do očí.
To preto môj zrak od Tvojej svätej tváre bočí.
 

Nemôžem, aj keď túžim uvidieť svetlo Tvojej tváre.
Ja nemôžem Pane
keď si pomyslím, že pre našu zlobu
je Tvoje sväté telo doráňané.
 
Ja viem, že kríž, ten kríž,
ktorý teraz nado mnou visí
nie je skutočný, ako ten, na ktorom trpel Ty si.

Ale mne sa zdá, akoby ten malý drevený kríž bol zložený
z tisícov svätých duší
a uvedomujem si, že aj dnes za nás
Spasiteľ kríž nosiť musí.
 

Eva Habinová