Mesačné úmysly Rytierstva Nepoškvrnenej na rok 2004

Apríl

Aby sme boli v každodennej službe blížnym svedkami radosti a nádeje, ktoré majú svoj prameň v zmŕtvychvstalom Kristovi
Pápež Pavol VI. často hovoril, že dnešný svet viac potrebuje svedkov ako učiteľov. V dnešnom svete pozorujeme znechutenie ľudí tým všetkým, čo sa okolo nich deje. Ľudia sú zdezorientovaní. Človek sa dostáva do konfliktov so samým sebou, keď nevie rozlíšiť čo je dobré a čo je zlé. Nechce byť zlý. V hĺbke duše pamätá na to, že je dobrý, na hodnoty, ktoré má zapísané v svojej prirodzenosti a ku  ktorým bol vychovaný. Svet mu však ponúka niečo iné. Vysmieva sa z takýchto hodnôt. Preto si človek aj napriek vnútornému cíteniu povie: “Budem ako ostatní alebo budem odpísaný”. Takýto stav je najlepšou cestou k beznádeji, k strate zmyslu života a niekedy aj k postaveniu sa proti Bohu, ktorý človeka vo svedomí napomína.
Preto človek potrebuje svedka. Potrebuje niekoho, kto mu nebude hovoriť: Boh ťa miluje, máš byť radostný lebo Pán Ježiš zmŕtvych-vstal pre teba a ukázal zmysel života, ale potrebuje niekoho, kto je radostný, kto v najväčšej tme súčasného sveta dokáže uvidieť lúč svetla. Byť dnes svedkom radosti a nádeje znamená kráčať od človeka k človeku, nie ako učiteľ ale ako ten, ktorý svojim správaním svedčí o tom, že život nie je zlý a má svoj zmysel a krásu. Musíme teda byť pre ľudí svetlom, alebo lepšie povedané zrkadlom, v ktorom sa odráža svetlo Ježiša, ktorý je svetlom sveta. Nezabúdajme, že náš úsmev, a naša vystretá ruka sú len znakom Ježišovej vystretej ruky a úsmevu odpúšťajúceho Boha.

Máj

Aby nás Duch Svätý urobil schopnými s odvahou ohlasovať vieru v Krista.
Každý človek je veriaci, aj ten, ktorý hovorí že neverí, že je ateista. Je to možno paradoxné ale je to tak. Čo je viera? Slovník slovenského jazyka nám hovorí, že viera je pevné presvedčenie o jestvovaní niečoho alebo o správnosti konania. Dá sa povedať, že viera je prijatie nejakej pravdy za svoju bez dôkazu, len na základe svedectva uznávanej autority. Tu vidíme, že viera je integrálnou časťou nášho poznávania a uspo-riadania života postaveného na jeho výsledkoch. Taký je náš život, aká je naša viera, lebo viera nám dáva víziu života a jeho zmysel. Samotná viera závisí od toho, aké autority prijímame za svoje a na akých hodnotách zakladáme svoje konanie.
Pre nás kresťanov viera je bránou, cez ktorú sa Boh angažuje do nášho života, stáva sa pre nás autoritou a ponuka nám víziu života. Pravá viera, ktorá robí človeka schopným prijať Boha ako autoritu, je darom Ducha Svätého. Tu sa nám objavuje pravý zmysel dávania svedectva viery. Ja nikoho nenaučím viere, lebo je to Boží dar. Ja však príkladom života a dobrým slovom môžem pomôcť urobiť srdce druhého človeka schopným prijať tento dar. Nadovšetko musím životom vydať svedectvo o pravdivosti autority, na ktorej je moja viera postavená – Boha. Keď je pre mňa Boh naozaj autoritou, tak to musí jasne vyniknúť v spôsobe môjho života. Vydávanie svedectva sa nemôže uskutočňovať v anonymite. Svedok musí byť sám znakom. Nemusí veľa hovoriť, ale nemôže mlčať. Kristus nepotrebuje nemých svedkov, ale takých, ktorí sa dokážu s odvahou k Nemu verejne pred svetom priznať.

Jún

Aby sa rodiny cítili podporované kresťanským spoločenstvom v plnení svojho povolania.
Rodina je základnou bunkou ľudskej spoločnosti. Postavená na základe inštitúcie manželstva má pripraviť človeka pre službu blížnym, pre poznanie a naplnenie svojho povolania. V rodine život človeka vzniká a v rodine by sa mal aj ukončiť. Dá sa povedať, že hlavným povolaním rodiny je priviesť človeka k svätosti. Rodina musí mať k tomu zabezpečené všetky prostriedky, tak hmotné ako aj duchovné. Dnešný svet nie je naklonený rodine. Dalo by sa povedať, že sa vracia vo svojom vývoji k takým formám rodiny, ktoré v procese historickej evolúcie boli zverifikované ako nepostačujúce, alebo dokonca škodlivé: mnohoženstvo, sexuálna nevia-zanosť, možnosť zrušenia manželského zväzku, komunity osôb toho istého pohlavia. To všetko v dejinách ľudstva bolo, ale muselo ustúpiť ako nevyhovujúce alebo dokonca ničiace spoločnosť. Žiaľ, tak ako každé zlo, tak aj tieto názory sa vracajú po určitých časových intervaloch ako zákerná epidémia. Dnes sa vracajú pod rúškom pokriveného chápania pojmov slobody, tolerancie či demokracie.
Ako kresťania máme nielen povinnosť podporovať zdravé rodiny, ale bojovať proti všetkému, čo rodinu môže ohroziť. Ohrozenie rodiny je, ako učia dejiny, ohrozením spoločnosti. Ohrozenia sú rôzne, tak duchovné, morálne, ako aj hmotné. Preto aj pomoc rodinám musí byť rôzna. Príklad starostlivosti o rodinu nám dáva Mária, keď plná milosti po prijatí Božieho Slova v zvestovaní ide k rodine Zachariáša a Alžbety. Ide s duchovnou podporou ale aj konkrétnou pomocou matke, ktorá jej pomocnú ruku potrebuje. Potreba rodiny otvára aj účinkovanie Ježiša. To na prosbu svojej Matky Ježiš rieši nedostatok vína na svadbe v Káne a tým zachraňuje rodinu pred hanbou. Ako nástroje v rukách našej Nepoškvrnenej Matky dajme sa ňou viesť, aby sme spolu s Ňou vedeli slúžiť rodinám a podporovať ich i chrániť v dnešnom, pre nich nepr-aznivom svete.