Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

Pred 150 rokmi 8. decembra 1854, pápež Pius IX v bazilike Sv. Petra v Ríme, veľmi slávnostným spôsobom v prítomnosti 54 kardinálov a 140 arcibiskupov a biskupov vyhlásil za dogmu, čiže pre všetkých záväzný článok viery, pravdu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Prečo táto pravda získala slávnostné uznanie až tak neskoro? Na základe čoho bolo možné dospieť k takému záveru? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať na stránkach nášho časopisu.
Je veľmi pozoruhodné, že pravda o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie nikdy nebola vyhlásená vo východných cirkvách. Je tomu tak nie preto, že tieto Cirkvi ju neuznávajú, ale preto, že úcta k Nepoškvrnenej bola pre veriacich východných obradov samozrejmosťou.  Pravda, že Panna Mária bola oslobodená od každého hriechu, čo znamená, že nielen sa narodila ale aj počala bez hriechu, je na východe od začiatku základnou pravdou mariánskej úcty. To práve na východe bol ako prvý slávený sviatok Nepoškvrneného Počatia Panny Márie už v VIII. storočí. Západná cirkev prijala tento sviatok v IX. storočí, hoci o pravde o Nepoškvrnenom Počatí sa viedli spory medzi teológmi až do polovice XIX. storočia. Tie boli ukončené až  vyhlásením dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie. Dá sa povedať, že prijatím tejto dogmy Latinská cirkev akceptovala pravdu, o ktorej Východ bol presvedčený od začiatku.
Pápež v odôvodnení svojho rozhodnutia hovorí, že túto pravdu si nevymyslel, ale že vyplýva z Božieho Zjavenia, teda siaha do apoštolských čias a v Cirkvi bola nepretržite uznávaná. On, pápež, svojou autoritou túto pravdu len predkladá ako záväznú pre všetkých katolíkov. O čo sa opiera tak pevné presvedčenie pápeža? Možno spomenúť tri dôvody, ktoré dovoľujú pravdu o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie prijať:
1. Božie Zjavenie - Sväté Písmo
2. Tradícia
3. Rozumové dôvody
Sväté Písmo
Pokiaľ ide o Sv. Písmo, musíme si otvorene povedať, že nie sú v ňom texty, ktoré by priamo hovorili o tejto pravde. Sú však miesta,  na ktorých je táto pravda  vyjadrená nepriamo, ktoré Cirkevná tradícia od vekov vysvetľovala ako texty vzťahujúce sa na Pannu Máriu. Prvým takýmto miestom je stať z knihy Genezis 3,15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu. Cirkevní Otcovia vidia v tomto obraze Máriu ako druhú Evu, ktorá rodí Potomka, ktorý premohol zlo. Aby sme boli presní, je potrebné si povedať, že niektorí súčasní biblisti takýto význam popierajú. Oveľa zreteľnejším textom je opis Zvestovania v Lukášovom evanjelium, a zvlášť slová pozdravu, ktorými Archaniel Gabriel oslovil Máriu Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou (Lk. 1,28). Podľa Cirkevných Otcov by Mária nemohla byť plná milosti, keby čo len na chvíľku podľahla zlu, hriechu, keby sa počala s dedičným hriechom. Máme ešte niekoľko iných textov vo Sv. Písme, napr.  Prís. 2,2; 4,7; Zjv 12,1, ktoré tradícia zvykla vysvetľovať ako texty hovoriace o Panne Márii. Samotná ikonografia, ktorá predstavuje Máriu ako Nepoškvrnené Počatie, používa na to práve symboliku z knihy Zjavenia Sv. Jána 12,1.
Na záver tejto prvej časti musíme povedať, že hoci vo Sv. Písme nemáme priame výpovede o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie, to neznamená, že o nej nehovorí  Božie Zjavenie, lebo ako nás učí Cirkev,  Božie Zjavenie je zapísane aj v Tradícii.

(pokračovanie v ďalšom čísle)
 

P. Adam Baran OFMConv.