Milí moji kamaráti!

V tomto čase, keď sa kráti obdobie pôstu, keď sa častejšie a hlbšie zamýšľame nad utrpením Pána Ježiša, nad jeho krížom, čo musel niesť, i jeho smrťou za nás, aj Vám možno prichádzajú na myseľ mnohé  "kríže" tohto sveta, na ktoré si nevieme dať odpoveď. "Prečo je na svete toľko zla, toľko utrpenia? Prečo trpia nevinní ľudia, často aj deti? Prečo Pán Boh dopustí vojny, hlad, biedu, ...? Prečo musíme prežívať vnútorné boje, smutné noci, opustenosť? Prečo? Veď Pán Boh je dobrý, spravodlivý, všemohúci?"
Ťažké je odpovedať na tieto otázky dospelým, nieto ešte nám, deťom. Nevieme, čo tým Pán  Boh zamýšľa, no podľa príkladu Pána Ježiša, ako niesol kríž s našimi hriechmi až hore na Golgotu, ako na ňom zomrel za nás, aj my sa máme snažiť prežívať svoje starosti, drobné trápenia, ťažké chvíle spolu s Ním. Nevieme zničiť všetko zlo a trápenie ďaleko vo svete, ale vo svojom okolí, doma, v škole, v tábore, medzi kamarátmi môžeme pomaly a po kúskoch vnášať dobro. Niekedy možno stačí "zahryznúť" si do jazyka, neodvrknúť rodičom, nepovedať urazene nadávku kamarátovi, nevysloviť špatné a neslušné slovo, nepobiť sa, ale podať ruku na pomoc a zmierenie. Slovom skôr potešiť a pochváliť ako ublížiť, spraviť to, čo treba, nielen to, čo sa nám chce a čo nás veľa nestojí. Práve tým sebazaprením, tou svojou námahou, tou svojou obetou sa približujeme k Pánovi Ježišovi. Práve tým sa naše malé aj veľké kríže stávajú nie našou prehrou, ale víťazstvom. Veď aj Pán Ježiš síce zomrel na kríži, ale na tretí deň vstal z mŕtvych a žije naveky. To je posolstvo sviatkov Veľkej noci: napriek bolesti, utrpeniu a smrti vidieť pred sebou očistenie od hriechu a nový, večný život s Pánom Ježišom.
Pre chvíle, keď je Vám alebo Vašim blízkym ťažko na srdci, prinášam slová útechy a povzbudenia.
Potom som mal sen. Kráčal som s Pánom po pláži. Naše kroky zanechávali v piesku dvoje stopy: stopy moje i stopy Pánove.
Napadlo mi - bolo to vo dne - že každý z týchto krokov predstavuje jeden deň môjho života. Zastavil som sa a obrátil, aby som videl všetky stopy, ako sa strácajú v diaľke. Všimol som si, že miestami namiesto dvoje stôp boli iba jedny.
Prešiel som celý svoj život. Miesta s jednými stopami zodpovedali najsmutnejším dňom v mojom živote. Boli to dni úzkosti a netrpezlivosti, dni egoizmu a zlej nálady, dni skúšok a pochybností, nepochopiteľné dni utrpenia.
S výčitkou som sa obrátil na Pána: "Ty si nám sľúbil, že budeš s nami po všetky dni. Prečo si nedodržal svoj sľub? Prečo si ma nechal samého v najťažších chvíľach môjho života, vtedy, keď som ťa najviac potreboval?"
Pán sa usmial: "Dieťa moje, chlapče, neprestal som ťa milovať ani na chvíľku. Stopy, ktoré vidíš v tých najťažších dňoch svojho života, sú moje ... To som ťa niesol v náručí."
Podľa M.F.Powers: Stopy v piesku
Milí rytierikovia Nepoškvrnenej, chcem Vám i Vašim drahým zaželať požehnanú Veľkú noc,  aby ste sa s dôverou nechali niesť na rukách Pána Ježiša a na konci Vašej púte mohli sa spolu s ním radovať. To Vám zo srdca a na orodovanie sv. Maximiliána a našej Nebeskej Mamky vyprosuje a na ďalšie stretnutie s Vami sa teší
 
Váš Rytierik Maxo.