Keď otvorím Sväté Písmo ...

Pokrm Izraelitov na púšti Ex 16,1 - 18,27

Po prechode cez Červené more celý izraelský národ putoval ďalej cez púšť Sin. Tu opäť ľudia začali reptať proti Mojžišovi, a tým proti Pánu Bohu: "Keby sme radšej pomreli v Egypte, ale mali by sme aspoň mäso a chlieb do sýtosti. Nie ako tu, na púšti, hladom pomrieme!" Pán však povedal Mojžišovi: "Ja vám dám chlieb z neba. Nech každý vyjde a nazbiera si na jeden deň, v šiesty deň nech si odložia dvakrát toľko. Týmto ich podrobím skúške, či budú kráčať podľa môjho zákona alebo nie."
Mojžiš to podľa Pánovho príkazu predniesol ľudu a naozaj, v predvečer prileteli prepelice a nechali sa chytiť, ráno zasa bola okolo tábora napadaná akoby rosa, čo sa dala zbierať a slúžila všetkým ako potrava. Nik nevedel, čo to je. "Manhú" - "Čo to je?", pýtali sa všetci. Bola to "manna" - "chlieb z neba", ktorý im zoslal Pán.
Po čase sa ľudu znepáčilo, že nemajú vody, preto zase vytýkali Mojžišovi, ako ich ponecháva napospas smädu. Pán však opäť ukázal svoju moc a po Mojžišovom údere palicou o skalu vytiekla z nej voda a ľudia z nej mohli piť.
Počas svojho putovania po púšti na izraelský ľud zaútočili nepriateľské kmene, ako prví Amalekiti. Muži z izraelského národa sa pustili do obranného boja, pokiaľ Mojžiš držal svoju ruku vystretú nad bojiskom. Tak Pán Boh zase ochránil svoj ľud pred nebezpečenstvom a dal mu víťazstvo nad Amalekom a jeho vojskom.
V tom čase Mojžiš robil aj sudcu svojmu ľudu, čo mu zveril Pán, len nestačil so silami. Dal si však poradiť a ustanovil si svojich pomocníkov, ktorí mali riešiť spory medzi ľuďmi. On s pomocou Pána držal ochrannú ruku nad celým izraelským národom.