Sirota moderných čias

Dolinou sťa ozvena letel z veže zvona hlas.
„Oroduj za nás, oroduj za nás!“
Pri kríži, v tôni starej lipy, šuchol sa tieň.
Malé chlapča zopelo ruky:
„Ó, Pane, odpusť mi, ja sa modliť neviem.
Nenaučili ma.“
Jeho pery šeptali žalobu
na matky, na otcov a na dnešnú dobu.
„Som sirota moderných čias
i keď mám otca, mať.
Ale mám srdce, čo cíti a chce milovať.
Mama modliť ma nenaučila.
Vždy vraví: nemám čas.
Otec, ako aj iní, vždy to isté zasa:
Práca, auto, rádio, noviny, televízia...
ale na modlitbu nemám čas.
Oni sa nemodlia.
Nechcú azda? Neviem.
Možno v tom zhone zabudli.
Možno sa hanbia priznať.
Jedno viem. Určite nie sú šťastní,
nevedia byť dobrí, nevedia milovať.
Ó, dobrá Pani, prosím, počuj môj hlas:
Som sirota moderných čias
i keď mám otca, mať.
Zľutuj sa, prosím, oroduj za nás!“
 
S knižky Jána Rybára: "Výber z najkrajších modlitieb sveta".