Svojvoľné ukončenie tehotenstva

Biafra ducha matky

Medzi najväčšie hriechy totality patrí vmanévrovanie matky pred interrupčnú komisiu. Propagátori neľudského zákona, ktorý umožňuje dodnes beztrestné zabíjanie nenarodených detí, chceli “vyhnať” Boha zo srdca matky a zmeniť ho na chumáč pocitov a pudov. Matky sa bez Božej prítomnosti bezmocne zmietali a zmietajú v paľbe materialistickej propagandy a dali sa ľahko zmanipulovať pre potreby totalitnej doby. Len vďaka matkám, ktoré napriek tota-lite ubránili svoje deti, mohli láska, pokora a obetavosť opäť zažiariť na oltári našich národov.
Totalitné režimy zámerne zatláčali matku do davu a urobili stredobodom pozornosti ženu preto, aby ju ľahko zviedli z jej prirodzenej životnej cesty. Dnes sa snažíme znovu vyzdvihnúť matku do centra pozornosti, bozkávame jej upraco-vané ruky a tak ako v minulosti pred érou komunizmu, zahŕňame ju láskou a pozornosťou. Spolu s ňou rehabilitujeme aj čnosti slovanského dievčaťa, ktoré by malo byť opäť pýchou otcov a ozdobou národa. .
Totalitný režim zneužíval na  propagáciu umelého ukončenia tehotenstva strašiaka “preľudnenia planéty s následným hladomorom”. Tento režim nechcel pripustiť, že napr. púštne oblasti, neobrobená pôda, polárne kraje a oceány môžu múdri hospodári premeniť na zasľúbenú zem, ktorá bude schopná uživiť ďalšie miliardy obyvateľov.
Podľa údajov zdravotníckej štatistiky v ČR a SR ročne žiada o interrupciu 8000 – 10000 dievčat mladších ako 18 rokov. Koľko detí sa po interrupčnom zákroku nenarodí dospelým ženám? 150000, alebo 200000? Čo vedie mladé ženy a matky k tak negatívnemu príkladu pre nedospelé dcéry a sestry?
Dejiny neopisujú obdobie, ktoré dnes prežívame. Matky chránili deti vlastnými telami pred ostrím meča barbarov, rodili deti do otroctva, ochotne obetovali svoje životy za životy rodiacich sa detí... Tak prečo v dnešnej dobe... tak prečo teraz?
Komunisti zdôvodňovali zákon o prerušení tehotenstva tiež “mo-derným” chápaním poslania matky v spoločnosti, kultúrnou revolúciou a technickým pokrokom, ktorý si vyžaduje od žien plnú zamestnanosť.
Poslanie matky v spoločnosti nemožno chápať ako “moderné” či “nemoderné”. Je len jedno poslanie matky vryté do materského srdca samotným Stvoriteľom. Tento Boží zákon spútal ženu do okov materstva, a tak pasoval matku na nositeľku pokladov ľudského srdca pre budúce generácie. Preto sa matky tešia úcte a sú obdarované láskou po celý život. Keď sa narodí dievčatko, je zbožňované rodičmi, len čo dospeje je milované manželom, po čase ho objíma vlastné dieťa ako nadprirodzenú bytosť. Keď zostarne, vnúčatá v nej vidia láskavú babičku a nad jej hrobom trúchli jej potomstvo za dobrotou jej materinského srdca. Má toto poslanie matky zničiť do neba volajúci hriech, ktorý sa pácha dnes a denne?
Spýtajte sa lekárov, aké mali a majú pocity po interrupčnom zákroku? Aké majú pocity pri pohľade na zakrvavenú nádobu pod gynekolo-gickým stolom naplnenú po okraj zmarenými detskými životmi a neutíchajúcim plačom, ktorý vníma len citlivé ľudské srdce. Kto z Vás chce vidieť Danteho peklo, nech nazrie do tejto nádoby a prosí Boha, aby sa na takúto nádobu nezmenila naša planéta.
Všetci máme plné ústa boja za mier. Nechceme však počuť umieráčik zmietajúci sa vo víre sadizmu a nepočuteľne búšiaci do ľudských sŕdc.
Ak chceme žiť v skutočnom mieri, nemôžeme na jednej strane prijať zákon o zrušení trestu smrti a zároveň dovoliť ľudskému zákonu vraždiť ešte nenarodené deti. Mier sa rovná hodnote života a začína mierom v srdci každého človeka. Iba takto zapálené ľudské srdcia môžu vzplanúť vo vetre, oslniť svet a urobiť ho lepším, ako je. Jediným skutočným bohatstvom národov sú šľachetné srdcia, pracovité ruky a zdravý ľudský rozum. Ale my svojvoľne ničíme budúcich vedcov, umelcov a vynálezcov skôr, ako sa môžu narodiť. Nebudú nám chýbať? Nebudú chýbať pri smrteľnej posteli matkám a otcom?
Svätý Otec už roky bije na poplach a bojuje proti tomuto neľudskému zákonu. Namiesto nedozerného lesa zovretých mužských pästí na ochranu života v lone matky je vidieť iba sklopené hlavy a ohnuté chrbty zbabelcov. V dejinách nenájdeme obdobie, v ktorom by muži zaujímali tak ničomný postoj k životu vlastných detí. Sú dnešní otcovia a muži menejcenní, alebo ich “moderná” doba zdegradovala na úroveň zabednených samcov? Sú naozaj tak zaslepení, že nevidia nebezpečie, ktoré hrozí nielen ich rodinám, ale i národom? Kto iný,  ako práve dnešní otcovia a muži  majú v tejto skúšanej dobe zahnať strašnú herodiádu do hlbín temnej ľudskej histórie?
Komunisti bagatelizovali rozhodnutie matky prerušiť tehotenstvo tvrdením, že prerušiť tehotenstvo v prvých týždňoch je možné, pretože sa ešte nejedná o ľudský plod, ale len o zhluk zárodočných buniek. A tieto pseudoargumenty vďačne verklíkujú aj dnešní zástancovia umelých potratov. Je to však logika piráta! Život človeka nie je väčší či menší v prvých hodinách, týždňoch či mesiacoch  pred  narodením alebo po narodení, v mladosti, v starobe. Život je Božím darom v akejkoľvek podobe. Človek nemá právo rozhodovať o jeho bytí alebo ho predčasne ukončovať.
Zdravotné argumenty o nemorálnosti a škodlivosti  umelého potratu
Už v prvých týždňoch tehotenstva môžu matky pociťovať napätie v mliečnych žľazách a svrbenie prsných bradaviek. Do tohto obrazu zapadá i pocit nevoľnosti až zvracania. Tieto prejavy sú následkom zmien v hormonálnom systéme matky v prospech plodu. Prerušenie tehotenstva už v prvých týždňoch znamená zlom v hormonálnom systéme matky. Mliečne žľazy, ako vysoko produktívne orgány výživy kojenca, sa umelým ukončením tehotenstva dostávajú do šoku, z ktorého sa dlho spamätávajú, kým sa dostanú do medzilaktačného obdobia. Odreagujú sa mliečne žľazy a vaječníky po umelom potrate naraz alebo postupne? Nie je tu nebezpečenstvo, že samotný zákrok a následné neodreagované ostrovy a ostrovky v mliečnych žľazách a vaječníkoch môžu byť spúšťačom k tvorbe mastopatických útvarov pŕs a priamo rakovinového ochorenia pŕs či vaječníkov? Samotný zákrok a nasledovné zmeny môžu mať neblahý vplyv na  budúce tehotenstvá. Je možné zodpovedne prehlásiť, že následná sterilita po zákroku a zvýšený počet spontánnych potratov, ako aj  stúpajúce množstvo rakovinových ochorení pŕs a ženských orgánov musí byť mementom pre zákonodarcov a možné adeptky tohto strašného ochorenia.
Postavenie matky v rodine sa už po prvom umelom ukončení tehotenstva podobá záchranárovi horskej služby, ktorý šiestim uviaznutým spustí na dno rokliny šesť záchranných lán, pričom tri poškodí nožom. Ako majú poďakovať stroskotanci, ktorí mali to šťastie, že sa chytili nepoškodeného lana a nezrútili sa do priepasti uprostred alebo na konci šikmej steny krátko pred jej zdolaním? Ako majú poďakovať na-rodené deti takejto matke za život? Len náhoda a nie materská láska rozhodovala, či sa narodia alebo sa ich život vymení za predmety dennej potreby, postavenie v zamestnaní, dokončenie rodinného domu či kúpu nového automobilu.
Život sa počne a matka ho porodí podľa Božích a spoločenských zákonov. Úcta k takejto matke je a bude chránená Božím zákonom. Takáto matka má právo žiadať od svojej dcéry, aby porodila dieťa a bola mu dobrou matkou. Má právo vyžadovať od syna, aby chránil dieťa už v lone matky a bol mu dobrým otcom.
O takéto matky prosíme nebeského Otca v modlitbách a vyprosujeme požehnanie pre matky celého sveta.
 
MUDr. Kamil Jurkovič