Drahí čitatelia,

Pätnásť rokov v živote človeka je pomerne dlhá doba. Za takéto obdobie vyrastie z bábätka mladý človek, ktorý stojí takmer na prahu dospelosti. Má za sebou prvé nesmelé kroky, prvé ťažko vyslovené slová, mnoho sĺz z detských boľačiek a prvých neúspechov. Má však za sebou aj množstvo chvíľ plných detskej radosti a pocitu istoty v náručí milujúcich rodičov. Aj my spolu s Vami oslávime o niekoľko dní pätnáste narodeniny Rytiera Nepoškvrnenej. Prvé číslo tohto časopisu, ktorého iniciátorom a zakladateľom bol sv. Maximilián, prišlo na Slovensko z poľského Niepokalanowa 27. decembra 1991. Rytier Nepoškvrnenej v slovenčine je projekt, ktorý vznikol bez akéhokoľvek technického či finančného zázemia, bez akýchkoľvek novinárskych skúseností niekoľkých „čudákov“, ktorí cítili túžbu priblížiť dielo Rytierstva Nepoškvrnenej, dielo sv. Maximiliána, čitateľom na Slovensku. Tí, ktorí sme stáli pri jeho zrode, sme chápali, že ak by takýto časopis závisel od našich schopností a možností, jeho história by sa skončila vo fáze "vznešených" úvah o prvom čísle. Dodnes asi nik z nás poriadne nechápe, kde sme zobrali tú túžbu a možno i "drzosť" vydávať Rytiera Nepoškvrnenej napriek tomu, že sme na to nemali ani korunu a žiadnu prípravu či skúsenosti. Vari nevyznie nafúkane moje konštatovanie, že pri zrode tohto časopisu stála Nepoškvrnená, ktorá naše ruky a mysle použila ako veľmi neotesané nástroje. To, že s takýmito nie príliš podarenými nástrojmi Rytier Nepoškvrnenej vznikol, a napriek rozličným ťažkostiam a väčším či menším meškaniam vychádza dodnes, je potvrdením, že Nepoškvrnená dokáže pre Božie kráľovstvo využiť aj veľmi nedokonalé nástroje. To, že mám tú česť na sviatok jej Nepoškvrneného Počatia písať tento úvodník do jubilejného čísla Rytiera Nepoškvrnenej, vnímam ako veľký dar. Chcel by som predovšetkým poďakovať Panne Márii, že sme mohli svojou nepatrnou troškou prispieť k tomuto dielu, chcel by som poďakovať všetkým, ktorých spoluprácou pri vydávaní Rytiera Nepoškvrnenej som bol za uplynulých 15 rokov poctený, predovšetkým o. Paulinovi Sotowskemu, bývalému gvardiánovi Niepokalanowa, ktorý prijal rozhodnutie vydať prvé číslo Rytiera Nepoškvrnenej v Niepokalanowe (a potom sa nás už v niepokalanowskej tlačiarni takmer desaťročie nezbavil), o. Stanislawovi Piętkovi, súčasnému gvardiánovi Niepokalanowa, ktorého neoceniteľnú pomoc pociťujeme od chvíle, kedy uzrela svetlo sveta myšlienka slovenského "Rytiera", prvým redakčným kolegom - Ivanovi Kikovi, dp. Viliamovi Gabrielovi, ktorý nás už predišiel do večnosti. Ďalej Stanislavovi Kurekovi, ktorý sa až doposiaľ stará o to, aby neposlušné písmenká a fotografie dostali peknú formu tlačených strán, tiež našim rodinám, ktoré sme často oberali o náš čas i silu a všetkým, ktorí v priebehu pätnástich rokov spolupracovali na jeho príprave či distribúcii. Chcem poďakovať vám, milí naši čitatelia, že nám zachovávate svoju priazeň a toto dielo podporujete modlitbami a obetami. Bez nich by už dávno bolo iba súčasťou histórie. V pätnástich rokoch sa pred mladým človekom otvára doposiaľ nevídaný svet možností. Obdobie dospievania je časom významných životných rozhodnutí, spoznávania seba samého, ale môže byť i obdobím vážnych pádov. Aj pre náš spoločný časopis môže byť toto obdobie obdobím rozkvetu i úpadku. Prosíme Vás preto, aby ste nás sprevádzali svojimi modlitbami a obetami - bez nich je Rytier Nepoškvrnenej časopisom bez budúcnosti. Ešte raz Vám ďakujem za Vašu priazeň a v mene celej redakcie Vám želám požehnané, pokojné a naozaj radostné Vianoce.

Dariusz Żuk-Olszewski