Výprava otvorených očí...

Ako študent som sa zúčastnil prázdninových duchovných cvičení organizovanýchhnutím Svetlo a život. V programe jedného exercičného dňa bola tzv. výpravaotvorených očí. V skupinke sme sa vybrali na vychádzku. Časť trasy sme prešli vmlčaní. Každý z nás sa snažil obrátiť pozornosť na krásu okolitej prírody. Na koncivýletu sa každý účastník delil so svojimi dojmami a hovoril, čo ho najviac oslovilosvojou krásou.Dnešnému človeku veľmi často chýba citlivosť na krásu prírody. Prechádzame okolodivov stvorenia ľahostajne. Nedokážeme kontemplovať Božie dielo a ľudskú prácu.Mnohí ľudia prekonávajú obrovské množstvo kilometrov, aby neskôr dlhé hodinystrávili ležaním na brehu mora, opaľujúc svoje telo. To jednostranné nastavenie sa naopaľovanie je určitým spôsobom podvedomým zaoberaním sa sebou. Z neho zasvyplýva psychická neschopnosť vnímať svet okolo seba. Z dovoleniek sa chcemevrátiť krajší, s lepším vzhľadom, aby i ostatní obdivovali na nás zmeny, ktorézapríčinili slnečné lúče.Keď hľadíme na svet, ktorý vyformovala Božia ruka alebo na výtvory ľudského génia,nemôžeme len pasívne prijímať to, čo vidíme, ale mali by sme sa stať živýmipozorovateľmi, u ktorých tieto diela budú vzbudzovať obdiv, vďakyvzdanie, zvelebo-vanie Tvorcu a ochotu deliť sa so svojimi dojmami.Kráčajúc horskými chodníkmi našich veľhôr alebo neďalekých Álp, prechádzajúc saskalnatým či piesočným pobrežím Jadranského mora, splavujúc kajakom prúdDunajca alebo Hornádu či prechádzajúc sa popri Dunaji, ako nezvolať so žalmistom:„Všetko si múdro urobil, zem je plná tvojho stvorenstva. Aké mnohoraké sú tvojediela, Pane!“? Obdivujúc diela Majstra Pavla z Levoče, prechádzajúc sa uličkamiBanskej Štiavnice alebo ulicami večného Ríma, zastavujúc sa na miestach, ktoré súpoznačené pamiatkami po Michelangelovi, Leonardovi da Vincim alebo Giottovi, akonechváliť Pána slovami žalmu: „Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že saho ujímaš? Slávou a cťou si ho ovenčil a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvo-jich rúk.“?Byť vnímavým na krásu, znamená byť vnímavým na Boha. On ako dokonalá harmónia je pôvodcom každej krásy. Dotýkajúc sa malebnosti prírody a veľkolepostiľudských diel, dotýkame sa Boha a on sa dotýka nás. Prameň krásy a dokonalejharmónie sa tak stáva prameňom krásy a harmónie v nás.

Lucián Mária Bogucki, OFMConv.