Priviesť svet k Bohu skrze Nepoškvrnenú

Toto heslo Rytierstva Nepoškvrnenej sa počas prázdnin stáva viac ako inokedy aktuálne. V čase letných dovoleniek sa totiž vydávame na cesty - a nezávisle od počtu kilometrov, naozaj ideme do sveta. Zásadnou otázkou pre rytiera Nepoškvrnenej zostáva, či ten svet, do ktorého ide, on privádza k Bohu, alebo či to nie je náhodou naopak, že svet jeho odvádza od Boha.
Vieme, že sami zo seba nič (dobré) nedokážeme urobiť. Na to, aby sme svetu mohli niečo dať, najprv sami musíme mať. Je nám potrebná Božia milosť, je potrebné, aby sme milovali nezištnou láskou, pretože ona jediná dokáže meniť svet k lepšiemu. Ak túto lásku v sebe máme, spĺňajú sa na nás slová sv. Maximiliána: „Láska neodpočíva, láska sa šíri ako oheň, ktorý všetko stravuje.“ A pokračuje: „Aj my, aj všetci členovia MI, musíme túžiť po tom, aby sme boli pretavení tými plameňmi lásky a potom aby ten oheň rozpálil všetky duše, aké sú a budú na svete. To je úlohou MI.“
Je teda našou úlohou, aby sme pla-nuli, aby sme v sebe stále roznecovali zápal Božej lásky. Ako sa to dá dosiahnuť? Sv. Maximilián nám dáva radu: „Najjednoduchšou cestou vedúcou k spáse duše je povzbudiť ju k tomu, aby čokoľvek, hoc čo akú drobnú vec vykonala alebo vytrpela pre najmilostivejšiu Kráľovnú neba i zeme.“ Každý prejav úcty k Nepoškvrnenej je zároveň prejavom úcty k jej Stvoriteľovi. Ak si uctievame Nepoškvrnenú, konáme to, o čom hovoril Pán Ježiš: „Kto príjme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka a kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.“ Panna Mária je spomedzi všetkých prorokov a spravodlivých tou najvzácnejšou, preto nie div, že úctou k nej získavame hojnejšie dary ako úctou ku ktorémukoľvek inému svätému, veď ona je NEPOŠKVRNENÁ.
Sv. Maximilián vraví: „Pamätajme, že Nepoškvrnená hojne odmeňuje aj za najmenší prejav úcty voči nej. Ak teda tí, uprostred ktorých šírime jej kráľovstvo, čokoľvek pre ňu spravia, ona im to už nikdy nezabudne.“ Je to cesta, ktorou teda môžeme aj sami kráčať pri roznecovaní nezištnej lásky vo svojom srdci a zároveň je to dobrá rada, ktorou môžeme povzbudiť našich blížnych k tomu, aby prejavili úctu k Nepoškvrnenej. Môžeme ich napr. vyzvať, aby prijali Zázračný medailónik, alebo Rytiera Nepoškvrnenej, či pozvať ich k mod-litbe.
Slová povzbudenia však nie sú vždy nevyhnutné – najmä vtedy nie, ak tí, ktorým by mali byť určené, ešte nie sú pripravení na ich prijatie. Ani sv. František nechcel, aby všetci bratia kázali slovom a vraví, že bratia, ktorým nebol zverený kazateľský úrad, majú kázať svojimi skutkami. Podobne aj my, ak niekedy nemôžeme osloviť slovom, môžeme osloviť dobrým skutkom. Sv. Maximilián svojim spolubratom v Nepokalanove raz povedal: „Každé vyjdenie za bránu, každý výjazd do Varšavy, alebo kdekoľvek inde má byť našou kázňou. A čím viac sa budeme posväcovať, tým účinnejší bude náš apoštolát, ktorý má vyplývať z našej vnútornej plnosti.“ Apoštolát bude teda o to účinnejší, o čo viac budeme vnútorne plní.
Či sme naozaj „vnútorne plní“, sa dá najlepšie poznať podľa toho, ako dokážeme milovať – a zvlášť milovať tých, ktorí nám spôsobujú najviac ťažkostí. Za týchto ľudí musíme byť Pánu Bohu veľmi vďační, pretože oni nás upozorňujú na choroby našich sŕdc, na našu neschopnosť prijať do vnútra svojho srdca každého brata a sestru, ktorých nám Božia prozreteľnosť dala stretnúť na ceste nášho života.
Vnímajme teda každú cestu, každé vyjdenie za bránu našich domovov ako príležitosť privádzať svet k Bohu, privádzať svet k láske, ktorá, ako píše sv. Pavol, sa nevypína, nenadúva, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Vezmime si k srdcu ešte jednu radu sv. Maximiliána: „Ži tak, akoby tento deň bol posledným. Zajtrajšok je neistý, včerajšok ti nepatrí, len dnešok je tvojím.“ Využime prázdninový čas naplno, nedovoľme, aby povrchný štýl trávenia horúcich letných dní spôsobil vychladnutie našej lásky, naopak, vrúcnosťou našej lásky k Nepoškvrnenej vnášajme teplo do všetkých medziľudských vzťahov. Ave Mária.

br. Martin