Zaujímavosti z našej histórie:

Donačná listina kráľa Štefana Nitrianskej kapitule z r. 1006

Kto navštívil na Nitrianskom hrade Pribinov kostol, musel si všimnúť na jeho ľavej strane štyri sedadlá v gotických výklenkoch. Je to pozostatok gotickej prestavby Pribinovho chrámu. Sú to sedadlá pre kano-nikov, členov nitrianskej sídelnej kapituly. Ak návštevníci obdivujú mimoriadne krásnu ozvenu spevného prejavu, je to preto, lebo v týchto miestach kanonici spievali breviárové ho­dinky, a tak sa ich spev niesol ozvenou vtedajšej katedrály. Slovo „kanonik" a „kapitula“ je dnes pre mnohých, predovšetkým pre mla­dých ľudí, len málo známym pojmom s príchuťou stredovekej "exotickosti". Čo sa týka významu a používania slova kanonik, dá sa povedať aspoň toľko, že každý má niekoľko možností prezvedieť sa, kto a čo sú kanonici. Priamo tu v Nitre možno vidieť duchovné osoby, odeté v typickej fialovej mozete s fialovým biretom na hlave. Ak si niekto vezme do rúk Slovník slovenského jazyka a vyhľadá si heslo „kanonik“, dozvie sa, že je to cirkevný hodnostár pri biskupskom sídle, člen kapituly. Ale tu sa vynorilo ďalšie neznáme slovo, a to „kapitula“. S pomocou cirkevného práva sa možno dostať k poučeniu, že kapitula kanonikov je spoločenstvo duchovných, ktorých úlohou je v katedrálnom chráme vykonávať liturgické obrady slávnostnejším spôsobom.
Kanonici sa napríklad denne stretávajú pri konaní chórovej modlitby kňaz­ských hodiniek a slúžení spoločnej, tzv. konventuálnej svätej omše. Okrem toho kapitula pri katedrále plní úlohy, ktoré jej zveruje samo cirkevné právo alebo diecézny biskup. Podľa starého cirkevného zákonníka mala katedrálna kapitula povinnosť postarať sa o vedenie diecézy, keď nastal čas uprázdnenia biskupského stolca tým, že zvolili kapitulného vikára, ktorý riadil diecézu do príchodu nového biskupa. Podľa dnešného práva je to úloha diecéznych konzultorov.
Okrem katedrálnych kapitúl, jestvujúcich pri diecézach, existujú aj tzv. kole­giálne kapituly, ktoré vznikli na významných historických miestach. U nás je to kolegiálna kapitula u svätého Martina v Bratislave a v Trnave, je to kolegiálna kapitula u svätého Mikuláša.
Vývoj kapitúl a jej členov kanonikov mal veľmi dlhú históriu. Spočiatku, od apoštolských čias, bývali duchovní v mestách pospolu. Z listov svätého Ignáca Antiochijského (+ okolo 107) vidieť, ako sa diakoni a presbyteri zhromažďovali okolo biskupa. Euzébius z Vercelli (+371) a Augustín Aurélius (+430) zaviedli spoločné bývanie duchovných na podklade mníšskych pravidiel. Takýto spô­sob života sa šíril po celej Cirkvi a časom sa ešte viac zdoko-naľoval. V 8. storočí métsky biskup Chrodegang (+766) dal duchovným spoločenstvám osobitné pravidlá, spracované na základe mníšskych regúl, zvaných kánony, t.j. pravidlá. Takých duchovných, čo žili podľa regúl (pravidiel), nazývali kanonikmi. Franskí králi, najmä Karol Veľký (+814), veľmi podporovali úsilie, aby duchovné osoby žili ako mnísi v kláštoroch alebo ako kanonici. Kanonici sa denne schádzali, aby čítali a počúvali „kapitulu“ z pravidiel, a tak najprv miesto zhromažďovania a neskôr aj spoločenstvá dostali názov kapitula. Tento výraz sa prvýkrát spomí­na na III. lateránskom koncile (r. 1179). Kapituly postupom času naberali na význame, získavali rozličné práva a privilégiá. Tridentský koncil (1545-1563) zaviedol dôkladnú reformu kapitúl a zásady na ňom stanovené v podstate pla­tia dodnes.
Možno povedať, že 9. storočie znamená pre Nitru „zlaté storočie“. V roku 828 Pribinom postavený chrám v Nitrave prišiel osobne konsekrovať najväč­ší hierarcha vtedajšej Európy, arcibiskup Adalram zo Salzburgu (+836). Tak sa naša krajina zaradila do vtedajšej kultúrnej Európy. O päťdesiat rokov neskor­šie, v roku 880 dostáva, ako sa vyjadril v bule Industriae tuae pápež Ján VIII. (872-882), „svätá cirkev nitrianska“ ako novozriadená a dnes najstaršia diecéza v strednej Európe, biskupa v osobe kňaza Wichinga (okolo 840-889). Tým Nitra naberá ešte väčší význam a z neho diecéza žije aj dnes v nitrianskych bisku­poch, jeho nástupcoch.
Kde bol diecézny biskup, tam bola aj kapitula, lebo Nitra sa dostala po cir­kevnej stránke do sféry franských zvyklostí. Hoci sú prvé počiatky nitrianskej kapituly neznáme, nedá sa však poprieť, že je v strednej Európe najstaršia a že existovala už v 9. storočí. Po maďarskej okupácii Veľkej Moravy, legát pápeža Jána IX. (898-900) vysvätil menom nezná­meho biskupa. Po jeho smrti sa v Nitre udržalo kolégium kanonikov so svojím prepoštom. Kontinuita kapi-tuly sa udržiavala tak, že prepošt menoval kanoni­kov a oni spomedzi seba volili nového prepošta. Táto kontinuita pretrvala do čias kráľa svätého Štefana (+1038). Počas svojho kraľovania sa v roku 1006 dostal do Nitry a z jeho nitrianskeho pobytu sa z tohto roku datuje aj listina. Rok 1006 má pre nitriansku kapitulu taký význam, že rok 2006 možno označiť ako tisíc rokov existencie nitrianskej sídelnej kapituly.
Keď je v súčasnosti reč o listine sv. Štefana Uhorského, kráľa, z roku 1006, nemožno obísť meno učeného piaristu P. Inocenta Jozefa Dežerického (1702-1763), ktorému je Nitra a aj kapitula zaviazaná veľ-kou pozornosťou.
P. Dežerický, hoci sa narodil v Orešanoch pri Radošinej, vo svojom živote sa priznával, že je Nitranom, lebo vyšiel zo zemianskeho domu a rodu nitrian­skych zemanov Dežerických, že Nitra bola živiteľkou jeho života, vychovala ho, vyučila ho v základoch viery, vzdelala ho vo všetkých disciplínách a vyformova­la na muža. P. Dežerický je autorom viacerých kníh, v ktorých vyzdvihuje dávnu a slávnu minulosť Nitry. Bol to on, ktorý pred 246 rokmi ako prvý v tlači zverejnil listinu sv. Štefana a zároveň ju datoval tak, že jej vznik položil do šieste­ho roku vlády kráľa sv. Štefana, čo má byť rok 1006. (porov. Dežerický: De initiis ac majoribus Hungarorum – O počiat-koch a velikášoch Uhrov – V. diel, Pešť 1760, s. 182. Dielo venovali biskupovi Jánovi Gustínimu). Jej text mal z kapituly. Po ňom všetci historici, spisovatelia a iní bádatelia používajú jeho datovanie.
Text listiny sv. Štefana sa nachádza v mnohých rukopisoch i knižných vydani­ach. Prinášame slovenský preklad listiny podľa textu, ktorý sa nachádza v rukopisnom zväzku súpisu nitrianskych biskupov, kanonikov a farárov Nitrianskej diecézy. Tento súpis začal viesť kanonik Ján Ladislaides (1735-1757). Nad jeho textom sa nachádza poznámka, že znenie bolo prevzaté zo staršieho fragmentu, doslova „ex vetustiore fragmento desumptum“. Sledovali sme aj tlačený text u Vuruma a Marsinu. Zdá sa, že listine chýba nejaký záver. V mene Najsvätejšej Trojice. Amen.
My, Štefan, z Božieho milosrdenstva a milosti Apoštolskej stolice kráľ uhorský, dávame všetkým na známosť touto našou úpravou. Keď nám bola na pomoci Božia dobrotivosť, usilovali sme sa vo všetkých častiach nášho kráľovstva ustáliť všetkými spôsobmi pravú a jedine spasiteľnú vieru. Prišli sme na náš hrad Nitra, kde na našu nevysloviteľnú potechu, napriek všetkému očakávaniu stalo sa nám, že sme našli deväť kňazov presbyterov Svätej rímskej cirkvi, ktorí sa nazývali kapitulskými kanonikmi chrámu blaženého mučeníka Emeráma, nachádzajúceho sa na tomže hrade Nitra. Oni slúžili chrámu a aj ľudu až po moravskú krajinu sem prichádzajúcemu. Božie chvály stále spievali na spôsob deväť zborov anjelských. My sme sa ku nim pripojili, počas viacerých dní spolu spievali a nepremeškali sme odpustenie našich hriechov, posilnenie našej pravej viery a vyprosenie jej vzrastu. Pretože títo kňazi presbyteri nemali nijakú stabilnú nadáciu, ale živili sa len z ľubovoľných príspevkov ľudí, aby starosť o zaobstarávanie výživy ich neodťahovala od Božej služby, darovali sme im usadlosť aj s pocestnými medzi hradom a podhradím, ako preteká Malá Nitra, a tiež, čo sa týka nás a tohto hradu s trhovým právom na mäso, výmeru vína, verejnými dávkami a ostatnými službami, dôchodkami a záprahmi. Zároveň sme darovali aj osadu Malý Tormoš (dnes Nitra-Chrenová) pozdĺž rieky Veľká Nitra nachádzajúcu sa z dolnej časti prameňa sv. Martina, aj so všetkými pocestnými, s vinicami tohože územia na pokojné užívanie, ako aj vinice s horským právom a desiatkami až po rovnú cestu, bokom rozdeľujúcu vrch Zobor, pokiaľ sa nepríde k inému prameňu nazývanému Ďurková, podľa ktorého tečúceho potoka sa ohraničujú vinice, až pokiaľ sa nepríde zahnutým chodníkom podľa dražovskej cesty až po hranice viníc, po samý kraj viníc, odtiaľ odtokom vody z jej prameňa až oproti mestu Nitre, kde je kopec a stojí strom dub. Odtiaľ priamo na východ oproti lesu Veľkého Tormoša, preskakujúc močaristú vodu, trávnatým stredom medzi oboma Tormošami sa dostane k ceste Pochranica a z nej priamo k rovnej ceste, rozdeľujúc vrch Zobor po boku. Tiež sme darovali desiatky z vína a obilia mesta Nitry, osady Párovce, Molnoš, Kynek, Kereškýn a Ďurková.
A aby táto naša donácia bola hojnejšia, nariadili sme, aby terajší a budúci kňazi presbyteri chrámu svätého Emeráma z nitrianskeho hradu, kapitulskí kanonici, na všetkých synodách, ako aj kráľovských a občianskych zhro­maždeniach od cirkvi a kapituly ostrihomskej, ktorú sme povýšili na metropolitnú, držali hneď druhé miesto a aj hlas.
Originál listiny sa nám nezachoval akokoľvek po ňom túžime. Preto v minulosti, ako aj v súčasnosti historici pochybujú o jej vierohodnosti a pokladajú ju za výtvor neskorších storočí, ba priam za falzum. Falšované listiny nemuseli uvád­zať vyslovené klamstvá a takisto treba povedať aj to, že falošné listiny nie sú bezcenné.
Listina z roku 1006 nám zachovala úctyhodnú tradíciu, ku ktorej sa vracia­me. Členovia nitrianskej kapituly dodnes používajú kapitulský odznak – osemramenný kríž v tvare hviezdy, ktorý jej udelil rakúsky cisár a uhorský kráľ František II. (1792-1835) slávnostným dekrétom zo dňa 18. augusta 1803. V emailovom vyobrazení sa nachádza sv. Štefan, kráľ, ktorý udeľuje darovaciu listinu z roku 1006 nitrianskym kanonikom, čo je takisto prejav dávnej tradície.

Mons. ThDr. Ladislav Belás