Len láska je tvorivá...

10. októbra t.r. sme si pripomenuli 25. výročie svätorečenia Maximiliána Mária Kolbeho a 17. októbra zase 90. výročie založenia mariánskeho hnutia Rytierstva Nepoškvrnenej. Tieto dve výročia nám pripomínajú skromného poľského rehoľníka, ktorý pre Nepoškvrnenú Pannu chcel byť zotretý na prach. Ján Pavol II. pred 25 rokmi na Námestí sv. Petra počas liturgie svätorečenia hovoril:“Pátra Kolbeho po celý život nadchýnala Nepoškvrnená, ktorej zveril svoju lásku ku Kristovi a svoju túžbu po mučeníctve.“ Ona ho nadchla k tomu, aby v zápase o spásu ľudských duší ešte ako bohoslovec zhromaždil okolo seba niekoľko mladých minoritov, ktorí sa pod jej zástavou budú snažiť šíriť Ježišovo kráľovstvo na zemi. K tejto skupinke nadšených mariánskych rytierov sa začali postupne pripájať ďalší, a to nielen z radu rehoľníkov. Dnes, po 90 rokoch, je vo svete rytierov Nepoškvrnenej vyše milióna. Verím, že Mária nadchýňa nás, mariánskych ctiteľov, k hlbšiemu prežívaniu svojej viery a ku konaniu skutkov lásky. Apoštol Ján hovorí: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Páter Maximilián obetoval svoj život za brata. Jeho smrť, ako zdôraznil Boží služobník Ján Pavol II. v deň svätorečenia, sa stala: „znamením víťazstva. Bolo to víťazstvo nad celým systémom pohŕdania a nenávisti človeka, aj toho, čo je v človeku božské, víťazstvo podobné tomu, aké dosiahol na Kalvárii náš Pán Ježiš Kristus.“Dajúc sa do služby Nepoškvrnenej Matky ako jej ctitelia a rytieri sme povolaní k tomu, aby sme mali účasť na víťazstve sv. Maximiliána Kolbeho, ktoré je zakorenené v kríži a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Dnešný svet a v ňom každý človek sa stáva pre nás pozvaním k zápasu o ľudskú dôstojnosť. V koncentračnom tábore v Osvienčime nacisti učinili z človeka len číslo. Súčasná pokroková doba, ktorá nesie so sebou rôzne spoločenské, politické a ekonomické zmeny, technizáciu spoločnosti, prísun obrovského množstva nových informácií či virtuálny svet, má tiež tendenciu učiniť z človeka len číslo. Je potrebné, aby mariánski ctitelia zápasili o ľudskú dôstoj-nosť, všimli si blížneho s jeho potrebami tak materiálnymi, ako i duchovnými. Sú povolaní k tomu, aby žili lásku, o ktorej mučeník z Osvienčimu hovoril, že „je tvorivá“. Tento Maximiliánov výrok pripomenul ešte skôr pápež Pavol VI., dodajúc: „Tieto slová sme povinní vtlačiť si do svojich duší a do nových dejín sveta.“ Sv. Maximilián Mária Kolbe vyhral II. svetovú vojnu, aj keď zachránil len jeden ľudský život. Vyhral ju preto, lebo v oceáne nenávisti dokázal milovať. K tejto obete dozrieval v škole Nepoškvrnenej Panny. V tejto škole podľa vzoru pátra Maximiliána vzrastajú ďalší rytieri a ctitelia Božej Matky, ku ktorým patria mnohí z nás. Je potrebné, aby sme aj my vtlačili do svojich sŕdc lásku, ktorá nám pomôže žiť v za-nietení pre svoju spásu a spásu iných. Otec Maximilián, obdivujeme tvoj neúnavný apoštolský zápal. Vypros nám, aby sme aj my pod vedením Nepoškvrnenej ako jej oddané nástroje horlivo pracovali na obrátení a posvätení duší, a tak vo svete šírili blažené kráľovstvo Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Lucián Mária Bogucki, OFMConv.