K životnému jubileu Ladislava Vrábela

V tomto roku oslávil významné životné jubileum dlhoročný prispievateľ a podporovateľ Rytiera Nepoškvrnenej d.p. Ladislav Vrábel. Narodil 28. júla 1947 v Ladcoch. Po maturite v roku 1965 v Ilave, nastúpil na štúdiá na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení štúdií bol v roku 1970 vysvätený za kňaza v Bratislave pre Nitriansku diecézu. Jeho prvým kňazským pôsobiskom boli Bánovce nad Bebravou. V rokoch 1974 – 1977 bol správcom farnosti v Ivanke pri Nitre. V rokoch 1977 - 1991 pôsobil ako správca farnosti v Nitre – Hornom Meste. Od roku 1990 pastoračne pôsobil ako dobrovoľník vo vojenských útvaroch, detských domovoch, starobincoch, nemocniciach a väzniciach. Osobitnú pozornosť venoval pastorácii mládeže, ľuďom v kríze a telesne postihnutým. V rokoch 1991 – 1994 pôsobil ako správca farnosti v Predmieri. V roku 1994 bol inkardinovaný do Spišskej diecézy a ustanovený za správcu farnosti v Žakovciach, kde sa spolu s výnimočnou osobnosťou súčastnej katolíckej cirkvi na Slovensku Mariánom Kuffom staral o bývalých väzňov a bezdomovcov. Od 1. júna 1995 bol Konferenciou biskupov Slovenska menovaný za koordinátora náboženských činností pri GR ZVJS v Bratislave. Od 1. januára 2004 bol me-novaný za biskupského vikára Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR pre Zbor väzenskej a justičnej stráže.
V časoch jeho pôsobenia v Nitre bola hornomestská fara a kostol u františkánov centrom stretávania sa mládeže prahnúcej po pravde a evanjeliovej blahozvesti. Ľudia, ktorí potrebovali pomoc vedeli, že na fare u františkánov ju nájdu. Tu nejestvovali “úradné hodiny”, dvere boli pre nás i pre všetkých, ktorí prichádzali z nejakou bolesťou či radosťou kedykoľvek otvorené. Väčšinu z nás, ktorí sme sa v tom období s Lackom Vrábelom stretávali či už ako miništranti, deti pripravujúce sa na prijatie sviatostí alebo ako študenti, pastoračné pôsobenie tohto výnimočného kňaza pozitívne “poznačilo” na celý život. To, že Rytier Nepoškvrnenej začal v slovenčine vychádzať, je do veľkej miery zásluhou dp. Ladislava Vrábela. Práve od neho som koncom 80. rokov dostal veľkú igelitovú tašku plnú starších výtlačkov Rytiera Nepoškvrnenej v poľštine. Práve tento darček sa stal “rozbuškou” túžby priniesť časopis založený sv. Maximiliánom aj do slovenských domácností. Za jeho pôsobenia vo väzenskej pastorácii na Slovensku bola tiež posvätená kaplnka zasvätená sv. Maximiliánovi vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou. Nech nášho jubilanta dobrý Pán, ktorému po celý život tak verne a horlivo slúžil a slúži, zahŕňa svojím požehnaním a milosťami. Zverujeme ho pod ochranu našej Nebeskej Matky. V mene redakcie a čitateľov Rytiera Nepoškvrnenej prajem do ďalších rokov všetko najlepšie a ubezpečujem o našich modlitbách.

Dariusz Żuk-Olszewski