Svätý Maximilián – patrón našich ťažkých čias (5.)

Maximilián patril k tým ľuďom, ktorí sa neuspokojili s málom. Bol mužom veľkých túžob a cieľov. Jeho srdce spaľovala neustála, čoraz väčšia túžba získať pre Krista čo naj-viac ľudí. Pri napĺňaní tohto neľahkého cieľa mu najviac pomáhala Nepoškvrnená Matka. Nedokázalo by ho uspokojiť nič, čo by nebolo „všetkým“. Jeho dielo a celý jeho život môžeme pochopiť iba v tejto perspektíve. Slovo „všetko“ sa ako refrén opakuje v jeho listoch i v jeho reči. Chce cez Nepoškvrnenú zachrániť „všetky duše“, „tie čo sú a čo budú po všetky veky“, za každú cenu...Podobné ambície môže mať len blázon alebo naozajstný svätý. Niektorí súčasníci ho skutočne pokladali za blázna. A niektorí o ňom hovorili podobné slová, ako stáročia pred ním hovorili mnohí na adresu sv. Františka z Assisi: „Je to blázon, ale svätý.“ Tento „Blázon Nepoškvrnenej“, ako ho nazvala istá autorka jeho biografie, prežíval svoje zasvätenie sa Nepoškvrnenej naplno, bolo to skutočne bezhraničné odovzdanie sa s bezhraničnou, detskou dôverou. Otec Maximlián vedel, komu uveril a chystal sa získať pre svoju Nepoškvrnenú Matku celý svet. Jedným z prostriedkov k dosiahnutiu tohto cieľa mal byť i časopis, ktorý spojil čo najviac členov M.I. Je rok 1922. Silná inflácia kladie na lopatky najsilnejšie firmy, časopisy zanikajú jeden po druhom. No takýto „detail“ otca Maximiliána neznechutí. Chce svoj zámer uskutočniť, a tak predstavuje svoj plán rehoľným predstaveným. Niektorí bratia ho odrádzajú, dokonca sa mu otvorene vysmievajú. No otec provinciál je napriek všetkému veľmi láskavý a otcovi Maximiliánovi dáva povolenie na vydávanie časopisu s podmienkou, že ho rehoľa nebude financovať. V ťažkých časoch dáva šancu Prozreteľnosti. Ak je to Božie dielo, vznikne napriek všetkým ľudským výpočtom. Otec Maximilián nečakal, že peniaze na časopis mu spadnú z neba. Rozhodol sa s pokorou vyžobrať sumu, ktorá by dovolila vytlačiť prvé číslo. Stálo ho to mnoho, ale pokoril sa a vyšiel do ulíc Krakova. Potrebnú sumu sa mu podarilo vyzbierať. A tak s Božím požehnaním vyšlo prvé číslo Rytiera Nepoškvrnenej (Rycerz Niepokalanej). Bolo veľmi skromné, bez obálky, s upozornením redakcie, že nemôžu pre nedostatok financií zabezpečiť pravidelné vydávanie časopisu. Štart teda nebol veľmi povzbudzujúci. No sv. Maximilián mal čosi viac ako finančný kapitál. Mal zapálené srdce, bezhraničnú dôveru, svätú poslušnosť. Ostatné zariadi Nepoškvrnená. Náklad prvého čísla bol 5000 výtlačkov. Hoci bol časopis rozdávaný zadarmo, nebol prijatý s veľkým nadšením. Maximiliána to však neznechutilo a sám na uliciach Krakova rozdával „Rytiera“. Maximilián nemal výnimočné no-vinárske schopnosti, a preto ho veľkomestský Krakov, so všetkými svojimi povýšeneckými maniermi, neprijal práve najprívetivejšie. Jeho články boli prosté a bolo v nich cítiť Maximiliánovo srdce. A touto svojou jednoduchosťou si získal srdcia jednoduchých pracovitých ľudí, najmä na vidieku. V tlači bolo už druhé číslo „belasého časopisu“, ako ho nazvali prví čitatelia. Prišli s ním i ďalšie obrovské problémy. Keď sa zdalo, že všetkému je koniec, lebo nemá pe-niaze na zaplatenie, keď spolubratia pokladali „Rytiera“ za veľký omyl, Maximilián sa šiel posťažovať svojej Nebeskej Matke, veď od začiatku považoval práve ju za „šéfa“ celého diela. A vtom sa stalo čosi viac než nezvyčajné. Po svätej omši zbadal na oltári Nepoškvrnenej balíček s nápisom: „Pre Teba, Nepoškvrnená.“ Otvoril balíček a zarazil sa. Bola v ňom presne taká suma peňazí, aká bola potrebná na zaplatenie druhého čísla. Spolubratia už začali chápať, že naozaj ide o Božie dielo. A toto dielo čoraz väčšmi rástlo a Nepoškvrnená prostredníctvom svojho časopisu získavala viac a viac duší pre svojho Syna. (pokračovanie v ďalšom čísle)Dariusz Żuk-Olszewski

Dariusz Żuk-Olszewski