Pros za nás hriešnych...

Úryvok z palubného denníka ponorky z čias druhej svetovej vojny: Deň sa začal pokojne. More bolo tiché, nepriateľa nebolo vidno. Náhle zaznel poplašný zvonec. Veliteľ vydal okamžitý rozkaz, aby sme sa ponorili. „Nepriateľ na horizonte!“Chvíľu na to padajú prvé bomby. Sedíme v kajute posádky v plnej pohotovosti. S vážnymi výrazmi na bledých tvárach čakáme na prvý presný zásah. Každý z nás vie, že by to bol náš koniec.Počujeme výbuchy. Ponorka sa s veľkým šumom rýchlo potápa pod hladinu. Zrazu Dlhý Hein, ktorý sedí oproti mne, vyťahuje z tašky ruženec. Modlí sa. Po prvý raz sa niektorý z nás verejne, v prítomnosti iných, modlí. Nik sa mu však nesmeje! Ty, Hein, daj mi kúsok, som katolík.Vyzeralo to zvláštne. Tvrdí chlapi prosia o kúsok ruženca. Hein zo svojho ruženca odpája po desiatku a dáva svojim kamarátom. Nad nami naďalej zúri strašná vojna. Daj mi tiež kúsok.Aj mne....Hein má teraz už iba jeden desiatok a kríž. Päť mužov sa modlí a nik sa z nich nesmeje. Hein, daj mi kríž, som evanjelik.Hein mu dáva kríž. O pár minút neskôr bolo už vojnové besnenie mimo nás. Po hodine sa nám podarilo ujsť pred nepriateľom.

Pierre Lefévre: „Aus dem Leben lernen. Grosse Wahrheiten in kleinen Geschichten