K Panne Márii na dvoch kolesách

Počas tohtoročných letných prázdnin som sa zúčastnila spolu s ďalšími mladými ľuďmi z nášho spoločenstva Misia Máriina a s farníkmi z Karlovej Vsi na cyklopúti, ktorú organizovali bratia minoriti. Naším cieľom bolo mariánske pútnické miesto Čenstochová v Poľsku, od ktorého nás pri odchode z Bratislavy delilo viac ako 500 kilometrov.

Naše putovanie sme s odhodlaním začali v utorok 17. júla 2007, kedy sme sa všetci zišli pred kláštorom bratov minoritov v Karlovej Vsi. Po modlitbe, v ktorej sme svoje úmysly ako aj celú cyklopúť zverili do rúk našej nebeskej Matky, sme na našich dvojkolesových tátošoch vyrazili v ústrety dobrodružstvám tejto netradičnej formy duchovnej obnovy.Každý nový deň sme spoločne začínali rannými chválami a posilnení raňajkami sme znovu vysadli na bicykle a šliapali cestou – necestou až do obednej prestávky. No a po príjemnom oddychu sme pokračovali ďalej v obdivovaní krás okolitej krajiny zo sedadla našich ekologických dopravných prostriedkov.Nebol to však len obyčajný výlet či kondičný tréning. Hoci treba povedať, že naše telá dostali počas tých desiatich dní naozaj poriadne zabrať a niekedy nás boleli aj tie svaly, o ktorých sme ani netušili, že ich máme. Naším hlavných cieľom bolo načerpať nové duchovné zážitky, prehĺbiť svoj vzťah k Bohu a prostredníctvom spoločného putovania a prekonávania vlastných hraníc upevniť aj vzájomné vzťahy v našom spoločenstve. A preto nechýbala každodenná svätá omša, spoločná mod-litba svätého ruženca.Bodku za každým dňom dali vešpery s poďakovaním za ochranu počas cesty. Pre všetkých, ktorí mali záujem, tu bola stále možnosť osobného rozhovoru s bratmi a tiež príležitosť pristúpiť k sviatosti zmierenia. Veľká vďaka patrí pátrovi Luciánovi, ktorý si pre nás pripravil zopár zaujímavých prednášok na tému Blahoslavenstvá a podelil sa s nami o svoje myšlienky, často aj napriek únave a pokročilej večernej hodine.Pri pohľade späť sa mi v spomienkach na ten júlový týždeň vybaví niekoľko pre mňa osobne silných momentov. Tým jedným bola návšteva bývalých koncentračných táborov Osvienčim a Brzezinka, kde sme mali možnosť na vlastné oči vidieť a prejsť miesta, na ktorých v minulosti nesmierne trpeli a umierali milióny celkom nevinných ľudí. Avšak aj v tomto pekle na zemi sa našli ľudia, ktorí neváhali a obetovali sa pre druhých. Príklad svätého Maximiliána M. Kolbeho hovorí za všetko. Ďalšou chvíľou, ktorá mi utkvela v pamäti, bol deň, keď sme sa šťastne prebicyklovali až do cieľa našej púte – do Čenstochovej. Už z diaľky sme videli vežu baziliky na Jasnej Hore a tento pohľad nás posilnil na posledných kilometroch. Po tom, ako sme si trochu oddýchli a poobdivovali krásy baziliky, slúžil páter Lucián svätú omšu pre našu cyklistickú skupinku priamo pod milostivým obrazom Panny Márie. Jej sme predniesli každý osobne svoje úmysly, s ktorými sme na toto miesto putovali, a pod jej ochranné krídla sme zverili všetkých tých, ktorí na nás mysleli vo svojich modlitbách a svojou podporou nám umožnili uskutočniť túto akciu. Nezabudli sme ani na mnohých skvelých ľudí, s ktorými sme sa stretli počas cesty, na Slovensku aj v Poľsku, a na ich ochotu a úžasnú pohostinnosť.A na koniec, v posledný deň, po tom, ako sme sa rozlúčili s bratmi karmelitánmi v Zawoji, sme sa vydali na poslednú etapu našej púte. Prechodom cez nádherný kopcovitý kraj Beskýd sme zakončili našu duchovnú obnovu na dvoch kolesách svätou omšou v Trstenej.Čo dodať na záver? Myslím si, že pre každého z nás bola táto cyklopúť veľmi dobrou a obohacujúcou skúsenosťou. Verím, že bude mať niekedy nabudúce aj svoje ďalšie pokračovanie. Počas cesty v horúčavách či v daždi cez náročné hornaté úseky sme mali možnosť vyskúšať si svoju vytrvalosť a zistili sme, že v spoločenstve s ostatnými sa aj rôzne prekážky zdolávajú ľahšie. Keby však v našom strede nebol prítomný Boh, ktorý spolu s našou nebeskou Matkou nad nami držal celý čas ochrannú ruku, nikdy by sme sa do cieľa nedostali.

Martina Fabianová