Prerod „homo sapiens“ na „homo stultus“

„Človek – to znie hrdo.“ Táto známa veta Maxima Gorkého mi často nevdojak prichodí na myseľ, keď pozorujem, ako sa „homo sapiens“ - človek mysliaci dobrovoľne mení na „homo stultus“ - človeka hlúpeho. A pri tejto premene je vo svojej pýche presvedčený, že je „čoraz múdrejší“ a že raz a navždy zatočil so „stredovekým tmárstvom“.

Postmoderný človek akoby dobrovoľne a bez akéhokoľvek náznaku výčitiek svedomia odhodil jeden z najväčších Božích darov, ktoré robia človeka podobným Stvoriteľovi – dar rozumu. Je neuveriteľné, ako ľahko a bez odporu obetúvajú zástupy dnešných ľudí zdravý rozum bôžikovi pohodlia a úspechu, ako bez mihnutia oka vymieňajú Boží dar poznania dobra a zla za „plody“ bôžika konzumu. Je neuveriteľné, čomu sú dnešní ľudia zbavení „jarma“ kresťanskej viery ochotní uveriť.
Už nie svedomie, nie zdravý rozum a Boží zákon (ak chcete, prirodzené normy správania vložené do srdca každého človeka Stvoriteľom) sú tým, čo ovplyvňuje ľudské správanie. Najväčšou „autoritou“, ktorú zástupy ľudí nekriticky prijímajú, sa stali média a nimi formulovaná „verejná mienka“. Keď sa nedávno sedem statočných odvážilo pripomenúť veľkoplošnými plagátmi lemujúcimi cesty krajiny, v ktorej vraj žije kresťanský národ, že tento „kresťanský národ“ už pol storočia beztrestne zabíja svoje deti, „formulátori“ verejnej mienky sa rýchlo ohlásili, že tento počin je vysoko nemorálny, lebo ohrozuje zdravý vývoj detí a psychické zdravie žien. Média veľmi rýchlo a vďačne začali formovať a najmä „formulovať“ verejnú mienku „žiadúcim“ smerom – t. j. smerom k „modernému európskemu chápaniu práv žien“. Naslovovzatí „odborníci“ z čudesnej rady pre reklamu veľmi rýchlo označili informáciu o tom, že dobrovoľné zabitie nevinného človeka, ktorý sa nemôže brániť, je obyčajnou vraždou, ktorej výsledok bol prezentovaný v nie práve „vkusnej“ forme na veľkoplošných reklamných pútačoch, za „neetickú“. Tí istí „odborníci“, ktorým sa nezdali nee-tické komerčné reklamné kampane hraničiace s nadrozmernou pornografiou. Naslovovzatí „odborníci“ sa nechali počuť, ako je neetické ukazovať na verejnosti „biologický odpad“, keďže ako zástancovia tézy, že pri interrupcii nejde o zabitie človeka, nemohli pripustiť, že znázornený „produkt“ umelého potratu je vlastne zohavené detská mŕtvolka. A veľmi rýchlo označili našich sedem statočných za „náboženských fanatikov“, ba priam teroristov, ktorí chcú nevídaným spôsobom znemožniť ženám uplatniť si ich „práva“. Týmto „formulátorom“ verejnej mienky zástupy slovenských „kresťanov“, ktorí sa dobrovoľne zriekli zdravého rozumu, tlieskajú, po „formulátoroch“ opakujú ako papagáji slová o svojom pobúrení z traumy, ktorú im plagáty o interrupciách spôsobili.
Najhumornejšie vyznievajú výčitky o „tmárstve“ a „hlúposti“ na adresu ľudí, ktorí napriek tomu, že sa z nich davy predstaviteľov rodu „homo stultus“ vysmievajú a pohŕdajú nimi, držia zdravého rozumu a sú ochotní hľadať pravdu bez ohľadu na to, čo im ponúka „verejná mienka“. Úprimne ma pobavil článok v denníku SME, kde nedávno autorka zámerne zvoleným názvom „Kardinál hovoril ako Hitler“ dala najavo, čo si myslí o inteligencii slovenského čitateľa. Inak povedané, medzi riadkami napísala, že pokladá čitateľov SME za stádo hlúpych oslov, ktorým sa dá podsunúť čokoľvek a „zhltnú to i s navijakom“. Článok, ktorý hovorí o istom nemeckom kardinálovi ako označil niektorého formy moderného umenia za zvrátené či zvrhlé, obvinil katolícku cirkev priam z propagácie nacizmu, keďže slovné spojenie „zdegenerované umenie“ vraj používal i Hitler. Takže, milí čitatelia i nečitatelia, ktorých mienku „formuluje“ SME a iné „moderné“ médiá, dávajte si pozor, aby ste najbližšie, keď na nákupe v Hainburgu pozdravíte „Guten tag!“náhodou nepropagovali nacizmus – veď tieto slová istotne veľmi často používal sám „führer“.
Takéto články, ktorých cieľom je jednoznačne formovať negatívny postoj k cirkvi a ku všetkému kresťanskému, obzvlášť katolíckemu, sú na dennom poriadku a je ich čoraz viac. Veď medzi príslušníkmi rodu „homo stultus“je skutočne „cool“ nájsť si svojho fackovacieho katolíka.
Milí priatelia, ak sa ešte pokladáme za príslušníkov rodu „homo sapiens“ a nepohŕdame Božím darom rozumu, musíme mať odvahu pomenúvať veci správnymi menami. Hoci to je veľmi ťažké a niekedy i bolestné, majme odvahu byť v dobe všeobecnej intelektuálnej tmy a klamu tým plamienkom pravdy, ktorý v našej spoločnosti udržuje iskru nádeje. Aj vtedy, ak všetky denníky a televízne či rozhlasové stanice v pondelok uverejnia informáciu, že je utorok a ľudia to po nich budú vďačne opakovať, zostane pravdou, že je pondelok. O čo väčšmi je nemenná pravda o začiatku a konci ľudského života!
„Človek – to znie hrdo!“ Buďme verní pravde, riaďme sa zdravím rozumom, aby sa táto veta nestala iba ironickou replikou.

Dariusz Żuk-Olszewski