JULES CHEVALIER (1824 – 1907)

Muž, ktorý sprostredkoval ľuďom poznanie, že Boh je láska

V súčasnej dobe potrebuje svet misionárov, ktorí svedčia o Kristovej láske najmä praktickým každodenným životom. A čoraz viac sa to týka najmä dnešnej modernej a „pokrokovej“ spoločnosti vo vyspelých krajinách sveta. Hmotné záujmy a získanie moci či výhodného postavenia nás opantávajú ako chápadlá obrovskej chobotnice. Opäť to chce nezištných svätých, akými nepochybne boli sv.František, sv.Maximilián, či kňaz Jules Chevalier, za ktorého blahorečenie môžeme prosiť svojimi modlitbami.

Jules sa narodil 15.marca 1824 v chudobnej rodine vo francúzskom mestečku Richelie. Z vlastnej skúsenosti poznal údel chudobného človeka, ktorý si musí tvrdou a namáhavou prácou zarábať na chlieb. Avšak už ako chlapca ho začínal priťahovať kostol. Dokonca sa doma občas hrával na farára, prehodil si cez plecia kus plátna a „slúžil omšu“. Bol vzorným miništrantom a na skutočnú rannú sv.omšu vstával ešte za tmy. Vo voľných chvíľach pomáhal pánu farárovi a neskôr sa venoval i starým a nemocným. Prvé sväté prijímanie bolo obrovskou udalosťou, ktorú komentoval vo svojom denníku – „Pri návrate z kostola mi prekypovalo srdce radosťou.“ A tak nás neprekvapí jeho rozhodnutie ísť do seminára. Rodičia nie sú proti, avšak kde zohnať peniaze na štúdium? Smutný Jules nastupuje ako obuvnícky učeň. Je však pevne presvedčený, že sa stane kňazom. Do denníka si zapisuje známu vetu – Prekážky sú prostriedkami – a popri práci sa venuje štúdiu latinčiny. Usilovného a zanieteného chlapca Pán odmenil zázrakom. Náhodný pocestný sa rozhodne po rozhovore s Julesovým otcom platiť školné, a tak mladý študent nastupuje do seminára v St.Gaultier. Začiatok je ťažký a Jules si len pomaly zvyká na kolobeh nového života. Svedomito študuje a je príkladom zbožnosti a pracovitosti. Dvadsaťdvaročný vstupuje do veľkého seminára v Bourges a práve tu dospeje k rozhodnutiu pomáhať ľuďom milovať Krista, pomáhať im objaviť Spasiteľovu lásku. S niekoľkými priateľmi zakladá skupinku Rytieri Najsvätejšieho Srdca (rytier sa povie po francúzsky chevalier ). Jeden z profesorov mu požičia knižku o živote sv. Margity Márie Alacoque, ktorá mu otvára nové obzory. Začína chápať, že Boh nám z lásky darúva svoje srdce, ale na výmenu si žiada to naše. Rozhodne sa kráčať svojou cestou s očami upretými na Krista. V roku 1851 je Jules Chevalier vysvätený za kňaza.
Predovšetkým postrehne skutočnosť, že sa kňazi vo svojej evanjelizácii venujú viacej ženám ako mužom. Je pevne rozhodnutý katechizovať a celkovo pomáhať aj mužom (čo je oveľa náročnejšie), deťom, nevedomým, chudobným a opusteným. Na každom pôsobisku zveruje svoje náročné povolanie Pánu Ježišovi a Panne Márii. Osvedčeným prostriedkom pri riešení problémov (i tých finančných) je deviatnik, ktorý sa modlí s plnou dôverou. Podľa otca Julesa trpí storočie v ktorom žije (a keby len to) dvoma chorobami – ľahostajnosťou a egoizmom. Liek vidí jednoznačne v Božskom Srdci Ježišovom, ktoré je láskou i milosrdenstvom. Svet potrebuje viacej zanietených kňazov, ktorí budú o tom hovoriť všetkým ľuďom. A tak po mnohých modlitbách a trápeniach na základe „zmluvy s Pannou Máriou“ začínajú 4.júna 1855 jestvovať Misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Nemajú to však ľahké. Malý počet kňazov vo farnostiach spôsobí, že sa spoločenstvo takmer rozpadne. Otec Jules zintenzívni modlitby najmä k Panne Márii, odchádza na púť do La Saletty i do Arsu na stretnutie so svätým kňazom Jánom Vianneym. Nasleduje desať najúspešnejších rokov pôsobenia Misionárov, čo otec Chevalier komentuje slovami – To všetko je zásluha Našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pod týmto menom bude Pannu Máriu uctievať do konca svojho života on i jeho združenie. Pomocou otca Joueta začína vychádzať časopis Anály Našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Misionári zavádzajú stálu adoráciu, sv.omše pre deti i mužov. Plodná práca vyúsťuje do založenia inštitútu Dcér Našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Otec Chevalier uvažuje o zriadení seminára i spolku veľkodušných laikov, ktorí by kňazom pomáhali. V roku 1867 vzniká pomocou otca J.M. Vandela malý seminár „Malé dielo lásky“ a kongregácia sa úspešne rozrastá. Dnes pôsobí 2265 misionárov v 45 krajinách na celom svete.
Muž, ktorého heslom bolo – „Nech je všade milované Najsvätejšie Srdce Ježišovo!“ zomiera 21.10. 1907.
Otec Chevalier nám zanechal úžasnú meditatívnu modlitbu , ktorá môže dodať síl každému praktizujúcemu kresťanovi:

UROB MA SVOJÍM ODBLESKOM

Pane Ježišu, pomôž mi vnášať Tvoju prítomnosť všade tam, kam idem.
Naplň moju dušu svojím Duchom a svetlom.
Urob ma úplne Tvojím, aby bol môj život iba rozjímaním o Tebe.
Nech žiarim Tvojím svetlom.
Prebývaj vo mne tak, aby všetci ľudia, ktorých stretnem pocítili vo mne Tvoju prítomnosť.
Nech vo mne vidia nie mňa, ale len Teba, Ježišu.
Zostaň so mnou, lebo len vtedy budem môcť žiariť tak, ako žiariš Ty a byť týmto svetlom pre druhých.
Toto svetlo,Ježišu, bude patriť všetkým.
Ty sám si svetlom, ktoré bude žiariť cezo mňa druhým.
Touto žiarou Ťa chcem chváliť a oslavovať najlepšie ako viem a ako je to Tebe najmilšie.
Nech Ťa ohlasujem nielen slovami, ale najmä vlastným príkladom.
Posilni ma, aby všetci pochopili a jasne videli, že láska k Tebe napĺňa moje srdce.Amen.

Miroslav Deglovič